Cyklistická história je plná nielen heroických výkonov, ale aj tragických príbehov. Jeden sa odohral v júli 1967, keď vtedajší velikán Tom Simpson zaplatil v horách krutú daň.
Detstvo a cyklistické začiatky
Tom Simpson sa narodil 30. novembra 1937 v anglickom Haswelli ako najmladšie z troch detí baníka Toma seniora a jeho manželky Alice. Vzťah k športu zrejme zdedil po otcovi – poloprofesionálnom atlétovi. Jeho to však ťahalo na bicykel, na ktorom začal jazdiť ako 12-ročný. Ako tínedžer využíval bicykel v zamestnaní. Rozvážal potraviny.
Snaha presadiť sa na pôde súťažnej cyklistiky spočiatku vychádzala nazmar. Tom síce navštevoval cyklistický klub Harworth & District CC, no medzi rovesníkmi bol skôr na smiech. Mohla za to veľmi chudá postava a zaiste aj mizerná výkonnosť – za kolegami z klubu zväčša na pretekoch zaostával.
Zlepšenie a sláva na dráhe
Ako Simpson dospieval, jeho športová výkonnosť sa zlepšovala a postupne našiel svoj cyklistický smer. Ešte pred dovŕšením 18. roku života sa vyprofiloval ako elitný časovkár. Napriek úspechom na rôznych lokálnych pretekoch a nespornému entuziazmu sa mladý Brit márne snažil dostať k niekomu, kto mu bude pomáhať so systematickým napredovaním.
Zlom prišiel koncom roka 1955, keď na jeho početné listy reflektoval George Berger – naturalizovaný rakúsky cyklista. Rozhodol sa mu podať pomocnú ruku. Jeho rada znela jasne – ak sa chce stať Tom Simpson špičkovým cestným cyklistom, musí najskôr získať skúsenosti a zručnosti na dráhe. Netrvalo dlho a na národnom šampionáte v dráhovej cyklistike sa tešil 18-ročný rodák z Haswellu zo striebornej medaily v stíhacích pretekoch jednotlivcov.
Hoci mu medaila z domáceho šampionátu nestačila na to, aby sa dostal do nominácie na amatérske MS, nechýbal v britskom výbere, ktorý cestoval na olympijské hry do Melbournu 1956. Stíhacie preteky družstiev na 4000 metrov priniesli Britom bronzové medaily, no cieľom bolo zlato, a tak prevládali zmiešané pocity.
Postupný prechod na cestu
Po olympijských hrách Simpson chvíľu pokračoval iba na dráhe, no vypadnutie vo štvrťfinále stíhačky na národnom šampionáte 1957 ho primalo k tomu, aby skúsil v 20 rokoch pretaviť svoje novonadobudnuté skúsenosti a zručnosti na ceste, hoci obe disciplíny ešte istý čas kombinoval. Po Hrách Commonwealthu 1958 bola uňho zistená farbosleposť.
Boli to ťažké časy v kariére mladíka, ktorý sníval o profesionálnej kariére. Chcel sa venovať cestnej cyklistike, ale stále mal viac príležitostí na dráhe. Na amatérskych MS 1958 v Paríži si pri nehode vykĺbil čeľusť a bol v bezvedomí. Neskôr skúšal atakovať rekord v hodinovke, aby napokon učinil zásadné a riskantné rozhodnutie.
„Nechcem tu sedieť o 20 rokov a premýšľať, čo by sa stalo, ak by som odišiel do Francúzska,“ oznámil v apríli 1959 mame a so sto librami, a dvoma bicyklami odcestoval do Bretónska. Vďaka skvelým výkonom na úvodných pretekoch vo Francúzsku upútal Simpson pozornosť viacerých tímov. V júni podpísal zmluvu s celkom Saint-Raphaël – R. Geminiani – Dunlop, ktorá mu priniesla v prepočte 80 libier mesačne.
Simpsonova cesta na výslnie
Okamžite po podpise prvej profesionálnej zmluvy ukazoval Simpson svoje nesporné kvality. Už v úvodnej sezóne dokázal vyhrávať etapy na vtedajších významných etapákoch. Darilo samu v časovkách i na zvlnených terénoch. Status cyklistickej hviezdy si začal budovať v roku 1961, keď ovládol monumentálnu klasiku Okolo Flámska.
V nasledujúcej sezóne ukázal, že v ňom drieme potenciál jazdiť dokonca na celkové poradie na Grand Tours. Na Tour de France sa vďaka ataku v etape vedúcej cez Col du Tourmalet obliekol do žltého dresu, ale do Paríža dorazil o niekoľko dní neskôr na celkovo šiestej pozícii. Do cieľa dorazil so zlomeným prostredníkom na ľavej ruke. Zranenie utrpel pri páde v zjazde z Col de Porte.
Hoci ukazoval britský cyklista veľký potenciál byť úspešný vo všetkých typoch pretekov, zameral sa po TdF 1962 na jednorazovky. Nič nemôže demonštrovať správnosť či nesprávnosť voľby lepšie ako výsledky. Simpsonovi stávka na jednorazovky vyšla. V roku 1964 vyhral najrovinatejšiu klasiku Miláno – San Remo, v septembri 1965 sa stal v San Sebastiáne prvým britským svetovým šampiónom v pretekoch s hromadným štartom a v októbri zavŕšil životnú sezónu triumfom na najkopcovitejšom monumente Okolo Lombradska.
Víťazstvo na Okolo Lombardska 1965:
Zranenia, návrat a nový cieľ
V sezóne 1966 toho Brit veľa neodjazdil. V januári ho vyradila z hry zlomenina holennej kosti, z Tour de France sa musel porúčať po kolízii s motocyklom v Alpách. „Mám zlomené srdca. Moja sezóna je v troskách,“ reagoval na sklamanie z Tour. Na jeseň sa vrátil, ale majstrovstvá sveta pre kŕče nedokončil a predčasne skončil aj na Paríž – Tours a Okolo Lombardska. Odvtedy sa vo svete cyklistiky hovorí o fenoméne zvanom „kliatba dúhového dresu“.
Návrat v sezóne 1967 vyšiel Simpsonovi nad očakávania dobre. Rozhodol sa, že namiesto jednorazoviek sa zameria na celkové víťazstvo na Tour de France. V príprave zaujal triumfom na týždňovom „etapáku“ Paríž – Nice a dvomi víťaznými etapami na Vuelte (vtedy sa jazdila pred Tour de France, pozn. red.) – svojimi prvými z pretekov Grand Tours.
Tragédia na Mont Ventoux
Na Tour de France 1967 išiel Tom Simpson s premysleným plánom a jasným cieľom. Chcel vyhrať alebo aspoň skončiť v najlepšej trojke, vytypoval si tri etapy, v ktorých bude útočiť a pred príchodom do hôr nehodlal plytvať silami. Bohužiaľ, ochorel a v Alpách sa trápil. Bol vyčerpaný, sužovaný žalúdočnými problémami.
Pred 13. etapou vedúcou cez ikonický vrchol Mont Ventoux na Simpsona tlačil jeho osobný manažér Daniel Dousset, aby konečne zaknihoval dobrý výsledok a vrátil sa do boja o žltý dres, zatiaľ čo tímový manažér Gaston Plaud mu radil odstúpiť z pretekov.
V deň, keď čakala pretekárov náročná etapa, panovali obrovské horúčavy a bolo jasné, že si viacerí budú musieť siahnuť na dno síl. Bol to aj prípad zdravotnými problémami limitovaného britského bojovníka. Na Mont Ventoux sa však odohrávalo doslova hororové predstavenie. Tom sa najskôr držal v čelnej skupine, neskôr z nej vypadol a kilometer pred vrcholom sa zrútil z bicykla.
Vedúci tímu Alec Taylor a mechanik Harry Hall, ktorí mu prišli pomôcť, ho zdvihli a posadili naspäť na bicykel. Sám cyklista to tak vraj chcel. Neprešiel však už ani 500 metrov, stratil vedomie a opäť skončil na zemi. Nepomohlo dýchanie z úst do úst ani kyslíková maska. Po prevoze do nemocnice v Avignone lekári konštatovali smrť.
Tragédia na Mont Ventoux v dokumente BBC:
Dôvod bol šokujúci. Kombinácia alkoholu a amfetamínov. Pretekový komisár Jacques Lohmuller neskôr uviedol, že videl ako si Simpson nalieva do svojho bidonu brandy. V zadnom vrecku jeho dresu sa našli dve prázdne a jedna poloprázdna skúmavka. Jedna z nich bola označená ako Tonedron.
Odkaz Toma Simpsona
Tom Simpson bol pochovaný na cintoríne v Nottinghamshire. Na poslednej rozlúčke s ním sa zúčastnilo približne päťtisíc blízkych a fanúšikov. Nechýbal medzi nimi ani jeho tímový kolega – belgický cyklistický fenomén Eddy Merckx. V Harworth and Bircotes Sports and Social Clube je múzeum venované pamiatke Toma Simpsona. Na Mont Ventoux zas stojí pamätník pripomínajúci tragédiu spred 53 rokov.
Ak ste niekedy uvažovali o tom, čo viedlo k prísnym dopingovým kontrolám na vrcholných podujatiach, tak je to práve tragický koniec vtedy 29-ročného cyklistického velikána. Na Giro d’Italia 1968 i olympijských hrách v Mexiku už prebiehalo masívne testovanie na užívanie zakázaných stimulantov.
