Obdobie jednodňových pretekov, klasík, sa v roku 2019 definitívne ukončilo. Ani túto sezónu nás najlepší predstavitelia športu nenechali bez akcie a každý víkend nám pripravili veľmi podarenú show. Čo si budeme pamätať najviac, ak sa o niekoľko rokov spomenieme na klasikársku sezónu 2019? Tento komentovaný sumár obsahuje subjektívne názory autora.
(Ďalšiu) Sezónu snov od Deceuninck-Quick Step započal Štybar
„Nepodstatným” a iba rozohrievacím pretekom v Austrálii, Portugalsku, Španielsku či dokonca na Arabskom polostrove definitívne odzvonilo. Podniky ako UAE Tour, Okolo Algarve či Ruta del Sol síce pekne vyplnili prázdnotu cyklistických fanúšikov po zimnej prestávke, no skutočné pretekanie sa pre mnohých začalo 2. marca na pretekoch Omloop Het Nieuwsbald.
Dažďom poznačené preteky priniesli na začiatok klasík skutočne kvalitné predstavenie, keď sa po ikonickom Muure vytvorila silná skupina s Lutsenkom (AST), Teunsom (:bmt:), Wellensom (:lts:), Van Avermaetom (:ccc:) a Štybarom (:qst:). A bol to práve Čech, ktorý v správny taktický moment využil atak Wellensa a zaútočil. Van Avermaet (:ccc:) nemal na ďalšie stíhanie sily a 33-ročný Zdeněk Štybar si prišiel po vôbec prvé víťazstvo na jednej z kockových klasík v kariére.
O deň neskôr, na Kuurne – Brusel – Kuurne sa ukázal Bob Jungels. Ten ako keby zaplnil miesto odídenca Terpstru, keď silným útokom niekoľko desiatok kilometrov pred páskou dokázal sólo únikom udržať za sebou veľké šprintérske mená. Ešte pred rokom sa o Luxemburčanovi vedelo, že je to veľmi dobrý jazdec do Arden, veď vyhral Liège – Bastogne – Liège. No čo ukazoval počas kociek, tak to čakal len málokto. 26-ročný univerzál dokázal prekonať aj technické úseky, ťahal dlhé kilometre a ukázal veľmi silný motor v nohách. Skvelý úvodný týždeň „podlahárov” pokračoval vôbec prvým profesionálnym víťazstvom Floriana Senéchala (:qst:) na atraktívnom ročníku menšej klasiky Le Samyn.
Alaphilippe pri dobývaní Talianska najprv zaútočil na Piazza del Campo
Najmladším prírastkom do rodiny jednodňoviek sú najfotogenickejšie preteky v roku, Strade Bianche. Tie oslavovali iba 13. narodeniny, no na prestíži rozhodne nestrácajú. Na rozdiel od vlaňajšieho ročníka na cyklistov tentokrát čakalo krásne toskánske počasie. Na zaprašených cestách a chodníkoch, strade bianche, sa oddelili Julian Alaphilippe (:qst:) s Jakobom Fuglsangom (AST) (túto dvojicu sme nevideli naposledy) a mali namierené do krásneho námestia v meste Siena.
To sa k nim dotiahol „jazdím stále na 100%” Wout van Aert (:tjb:), no jeho dlhá stíhacia jazdca stačila iba na tretie miesto a prídavok ďalšieho pozoruhodného výkonu do zbierky. Najväčšiu dynamiku ukázal Alaphilippe a v pohode si došiel po víťazstvo. Prvý týždeň=Quick Step bez škrabanca.
Prvý monument bez prekvapenia
Prvým veľkým momentom sezóny bol prvý monument- Miláno – San Remo. Tam priebeh najlepšie vystihuje hudobný pojem crescendo. Síce ide o najdlhšie preteky v kalendári, no pri prvých 250 km má snáď každý divák problém nezaspať. No posledných 10 km to všetko vynahradí a po nude, nude a nude nasleduje najintenzívnejšie jazdenie v celom roku.
Kopec Poggio di Sanremo opäť priniesol neskutočné chvíle, mnohé štatistiky tvrdia, že išlo o najrýchlejší prejazd v histórii. Nič to nemení na tom, že všetko mal zrežírované Deceuninck. Gilbert a Štybar sa obetovali v prospech muža číslo jeden – Juliana Alaphilippa. Pohyb Alberta Bettiola (:efd:) zachytil a sám zaútočil. Tak dostali mnohí šprintéri kopcovitú facku a vytvorila sa naozaj elitná skupina s najlepšími jazdcami na meter štvorcový na svete. Zjazd sa prešiel v pokoji, po niekoľkých útokoch Mattea Trentina (:mts:) a Mateja Mohoriča (:bmt:) šprintovala skupina zmiešaná z vrchárov, klasikárov a Grand Tour jazdcov. Nechýbali ani obhajca Nibali (:bmt:) či Van Aert (:tjb:).
Napokon bol najlepší Julian Alaphilippe. V šprinte nedal nikomu šancu, na rozdiel od Petra Sagana (BOH) vypálil včas a neurobil žiadnu taktickú chybu, nepozeral sa na Valverdeho. To bolo od Slováka dosť nepochopiteľné. Vpredu mal momentálne najlepšieho jazdca a aj napriek tomu sa pozeral na Valverdeho (ten na San Reme zaznamenal prvé umiestnenie v top 10). Žilinčan skončil štvrtý. Alaphilippe – nezastaviteľný. Naesen (:alm:) – druhé miesto, prvé veľké pódium nebolo prekvapivo na kockovej klasike. Kwiatkowski tretí. Všimnite si, z akej pozície šprintoval poľský dres. Viac vzadu sa snáď ani nedalo byť.
Flámsky týždeň začal v dozvukoch tých posledných
Kocky! Séria prestížnych flámskych klasík začala E3 BinckBank Classic (z minulosti E3 Harelbeke). Išlo o veľmi podarený ročník. Nejaké tie kilometre intervalov si opäť naordinoval Bob Jungels (:qst:), ktorý sa vydal na sólovú jazdu.
Dostihol únik a ostatné tímy sa museli pozbierať, inakšie by to bolo ďalšie víťazstvo Quick-Stepu. Ešte šťastie, že bol dostihnutý! Počkať, išlo však iba o prípravu pôdy pre kolegu Zdeňka Štybara (:qst:). Ten sa dostal do finálnej skupiny s Albertom Bettiolom (:efd:), Woutom van Aertom (:tjb:) a Gregom Van Avermaetom (:ccc:), ktorý bol opäť až príliš aktívny a ťahal aj na sektoroch, kde to vôbec nebolo potrebné a k ničomu to neviedlo. Formu však mal výbornú, na taktické hry Quick Stepu by však ani top-forma nestačila.
Po dostihnutí Jungelsa tak Čech vyskúšal nejaké tie útoky, nevyšli. Napriek tomu mal Zdeněk najviac síl a v šprinte porazil Van Aerta a Van Avermaeta. Životná sezóna podčiarknutá. O Saganovej forme sa nevedelo, doplatil na pokazenú prehadzovačku.
Kristoff ešte stále vie, ako na to
Ak si mám vybrať najaktívnejšiu flámsku klasiku, bude to Gent-Wevelgem. Všetko to zariadil vietor a dosť svižné a rýchle tempo od začiatku. Sagan bol v úniku od 70 kilometra a nechal tam mnoho síl. Úniku zjavne veril, no nevyplatilo sa. Stíhať začal Quick Step, ktorý chcel dostať Vivianiho (:qst:) na prvý stupeň pódia. Nevyplatilo sa, v závere vypálili všetky náboje a taliansky majster sa ocitol zablokovaný. Po aktívnych kilometroch od Treku-Segafredo sa naozaj dostalo na hromadný šprint. Boli to jediné chvíle, kedy sme od Treku v tejto sezóne niečo videli, útočili Pedersen (:tfr:) a Stuyven (:tfr:). Čakal som od nich asi najviac, na ostatných pretekoch však boli neviditeľní. Tu dostali na druhé miesto Johna Degenkolba (:tfr:). Nemec však nestačil na silného Alexandra Kristoffa (:uae:), ktorý si interne ukážkovo počína s Fernandom Gavíriom (:uae:). Kolumbijčan zhodnotil svoje šance a poskytol voľnú ruku skúsenému Nórovi.
Prvé dve miesta tak vyzerali ako keby z roku 2015, Kristoff ukázal, čo v ňom ešte je. V 31 rokoch ešte stále miešal karty a ukázal, čo vie narobiť v šprinte po 250 km. Štvrté miesto získal istý holandský cyklokrosár, v prvých World Tour pretekoch. Snáď o ňom ešte budeme počuť.
„Dobrý, som Mathieu a nepotrebujem si zvykať“
Po Gent – Wevelgem prišli druhé World Tour preteky pre Mathieu van der Poela (Corendon – Circus). Hneď bral víťazstvo. Dwars door Vlaanderen síce nemali najlepšie štartové pole, no 24-ročný jazdec na všetkom, čo má meno bicykel, vyhral po tom, čo držal krok s Jungelsom, Pöstelbergerom (BOH), Turgisom (Direct Energie) či Benootom (:lts:). V strede pretekov organizátori nezvládli situáciu so sanitkou.
[neweszpost id=“13076″]
V šprinte bol 24-ročný fenomén jednoznačne najrýchlejší. Dva týždne predtým spadol na Nokere Korse a vyzeralo to na koniec klasikárskej sezóny. Holandský majster si potom dovolil vyhrať „malé Paríž-Roubaix” Grand Prix de Denain. Čo nasledovalo v ďalšom priebehu sezóny, to by nenapísal ani najlepší scenárista.
Okolo Flámska v znamení cestovín
Čudné Okolo Flámska. Všetky útoky na mnohých bergoch vlastne boli na nič, keďže pred dvojicou Oude Kwaremont – Paterberg bola na čele naozaj veľká skupina favoritov. Okrem jazdcov Treku a Dimension Data, tí ma utvrdili v tom, že ide o najväčšie sklamanie klasík. Správny moment a najviac síl na útok mal Alberto Bettiol (:efd:), ktorý to dotiahol až do cieľa. Početnosť skupiny vyústila do toho, že nikto nechcel ťahať. 25-ročný milovník cestovín od svojej mamy tak zaznamenal prvé(!) víťazstvo vo svojej kariére. Taktiež si myslím, že ide o najväčšie prekvapenie jari. Druhé miesto získal Kasper Asgreen (:qst:), ktorý potvrdil, že z Quick Stepu sa môže umiestniť na pódiu úplne každý. Tretie miesto vyšprintoval Kristoff a svoju klasikársku sezóna môže označiť za „veľmi úspešnú“.
Štvrté miesto: Van der Poel. Tento zaujímavý chlapec najprv dostal defekt, spadol, vyzeralo to, že je po pretekoch, držal sa za kľúčnu kosť, postavil sa a nasledovali zábery, ako si obieha všetky zadné skupiny a zrazu je naspäť pri favoritoch. Potom si nevedel zvyknúť, že je na ceste a predviedol nejaké tie technickejšie manévre s bicyklom, aby zabránil pádu. Lebo môže.
Sagan na Kapelmuure ceril zuby, čo som na klasikách u neho snáď ešte nevidel. Choroba počas prípravy zjavne zasiahla viac, ako sa zdalo. Skončil jedenásty. Mimochodom, Alejandro Valverde (MOV) si v 38 rokoch pripísal prvý štart na flámskom monumente. Svetový šampión si pri spoznávaní bergov uchmatol ôsme miesto.
Gilbert má kocku
Nevinný útok Nilsa Politta (:kat:) na „Pekle severu” počas bufetu rozhodol preteky. Síce sa nehralo podľa nepísaných pravidiel, no fungovalo to. Nemca sa chytil Philippe Gilbert (:qst:) a vydali sa smerom k Roubaix. V ceste im stáli iba početné úseky s kockami pavé. Pridali sa k nim Sagan, Vanmarcke (:efd:), Lampaert (:qst:) a Van Aert (:tjb:). Ten predviedol ďalší bojovný výkon hodný cyklokrosára, ktorý sa objavil na ceste. V Arenberskom lese riešil mechanický problém, spadol a spustil stíhaciu jazdu, dokonca sa ocitol vo finálnej selekcii. Na tempo čerstvých jazdcov však nestačil. Na nástupy Nemca Politta neskôr nestačil ani Sagan, Vanmarcke mal problém s prehadzovaním.
Ostalo to tak na Quick Stepe, ktorý tam mal dvoch jazdcov. Gilbert sa dostal do úniku s Polittom a kvôli Lampaertovi (:qst:) vzadu nemusel ťahať. Neexistovala situácia, kde by Belgičania prehrali. O pár minút na magickom velodróme Gilbert oslavoval piate monumentálne víťazstvo vo štvrtej rôznej klasike najvyššieho rádu. Do statusu klasikárskej legendy mu chýba „len” zásah na Miláno-San Remo. Už tak je najuniverzálnejším jazdcom tejto generácie. Taktiež úspešne prešiel z punchuera na kockového klasikára.
Phil má teda do San Rema jasný program. Politt a Lampaert by taktiež nemuseli o kocke z Roubaix prestať snívať. Sagan skončil piaty, najlepšie umiestnenie tejto jari. Na najťažšej klasike, bez najlepšej formy, to vôbec nie je zlé.
Amstel Gold Race 2019 – skutočné zlato medzi pretekmi posledných rokov
Písať o Amstel Gold Race bolo to najhoršie, čo som na tomto portáli Cyklonews robil. Finiš v podaní Mathieu van der Poela bolo niečo tak neskutočné, až som nevedel, ako to mám sformulovať do viet. Všetko sa mi zdalo nepochopiteľné. Čo ma (a pravdepodobne každého diváka na svete) prekvapilo?
- Mathieu van der Poel útočil už 50 km pred cieľom. Niekto by to skúsil a raz a vypálil si tak svoje šance. Tento netaktický ťah však svetového majstra v cyklokrose nevyviedol z miery
- Alaphilippe (najlepší jazdec jari) nevyhral po veľmi dobre vypracovanom úniku s Fuglsangom. Nečakal som, že by to Francúz mohol takto pretaktizovať. V závere odmietal pracovať, stačilo mu v podstate dojsť na čiaru. Mal silnejší šprint a Dán mu preto nechcel striedať. Po závode sme sa dozvedeli, že tímoví podávali jazdcom zlé informácie o odstupoch. Toľko kritizované vysielačky tak vytvorili poriadnu akciu
- Réžia, komentátori a ani ja sme si veľmi nevšímali Van der Poela. To predsa nemohol stihnúť dohnať. Navyše, ťahal za sebou skupinu silných jazdcov a nikto mu nepomáhal
- Údajom o čase bolo ťažké neveriť. Odstupy sa začali zmenšovať až tri kilometre pred cieľom. „Alaphilippe to má vo vrecku,“ myslím si.
- Kilometer do cieľa – asi Julian
- 700 metrov do cieľa, k taktizujúcej dvojici sa pripojil Kwiatkowski (:sky:). Ale Julian to stále má
- MvdP sa ťahal posledných 500 metrov naplno. Robil to vlastne posledných 10 km
- MvdP sa pripojil k prednej skupine 300 metrov pred cieľom
- MvdP začal šprintovať
- MvdP šprintuje
- MvdP vyhral
- MvdP sa v cieli chytil za hlavu, spadol na zem a neveril. To asi nikto
- MvdP jazdí v pro-konti tíme. Má za sebou celú cyklokrosovú sezónu, kde vyhral prakticky všetko. Boli to jeho štvrté World Tour preteky (bilancia umiestnení: 4. – 1. – 4. – 1.)
Najsilnejší bol už na Brabantskom šípe, štyri dní pred „Amstlom“. Tam si v šprinte porazil Alaphilippa a Matthewsa.
Syn klasikára Andrie van der Poela a vnuk vrchára Raymonda Poulidora predviedol výkon ako zo sci-fi filmu. Slovo taktika sa mu do aktívnej slovnej zásoby nedostalo. Je tak silný, že taktizovať vlastne nemusí. Niečo ako Peter Sagan spred pár rokov. Slovák však stále ostáva najtalentovanejším človekom na bicykli. Som si tým istý, keďže Mathieu van der Poel podľa mňa človekom nie je. Nezabudnime na to, že je to prvá sezóna Van der Poela na ceste v takejto kategórii pretekov. Bojím sa, čo sa bude diať v tej druhej.
Peter Sagan nemal najlepšiu klasikársku sezónu. Tragédia? Nie
Všetci by sme chceli vidieť Sagan vyhrať nejaké tie preteky. Veď v posledných rokoch sme rozmaznávaní jeho bezchybnými výkonnmi. Povedzme si však pravdu, nie vždy musí všetko zapadnúť. Tento rok nevyšlo v príprave Slováka všetko na výbornú, to však nie je dôvod ho odpisovať. Slabú jar mal aj v roku 2015, pozrime sa, čo po nej nasledovalo. Jednoznačne nešlo o tragédiu, veď na Roubaix tvoril preteky. Verím, že v tíme prebehla (alebo prebehne) podrobná analýza, aby sa zistilo, kde nastala chyba. Išlo iba detaily, to však na najvyššej úrovni rozhoduje. Konkurencia tu stále bola a bude. Rozhodne by som Slováka neodpisoval, počkajme si radšej na Tour de France a svetový šampionát. Čo by za také „zlé, mizerné” výsledky dali tímy Trek-Segafredo a Dimension Data. Nespokojnosť tak nie je úplne na mieste, potvrdili to aj samotné vyjadrenia Sagana.
Mur de Huy má nového majiteľa
Preteky Valónsky šíp sa oplatí sledovať až 1,2 km pred cieľom. Začína „najdlhší kilometer v cyklistike” – slávne stúpanie Mur de Huy. Tam si to rozdali starí známi Alaphilippe a Fuglsang. Druhý rok v rade sa tešil Alaphilippe. Valverde si tento rok taktiež nepotykal s najlepšou formou a skončil na 11. mieste. Alaphilippe tak má nakročené na ďalšiu sériu výhier. Španielsky veterán tu kraľoval nepretržite od roku 2014.
Fuglsangovo zaslúžené Liège
Posledná jarná klasika – monument Liège – Bastogne – Liège mal v závere zmenený profil. Víťaz by však by vyhral na hocijakom profile. Dán Jakob Fuglsang (AST) predviedol v jedinej veľkej upršanej klasike mimoriadne silný nástup. Vyhrala mu to forma, na ktorú nikto nenašiel odpoveď. Ani Julian, ktorý mu v pelotóne poprial víťazstvo. Tretie a druhé miesto z Amstel a Šípu tak korunoval prvým veľkým víťazstvom na jednodňovke. Tie mu do veku 34 rokov utekali. Pódium doplnili mladíci z Bora – hansgrohe Formolo (BOH) a Schachmann (BOH).
Hodnotenie
Aj napriek neuveriteľným výkonom Van der Poela si myslím, že Alaphilippe je mužom tejto jari. Ukazuje to aj UCI rebríček, kde 26-ročný „muškatier” (to robí tá brada) háji prvé miesto. Veľmi konzistentný bol aj Fuglsang, Van der Poel je kategória sama o sebe.
Najlepším tímom je jednoznačne Deceuninck-Quick Step. Tu snáď ani nie je potrebné vysvetlenie. Bora ukázala, že nie je „tímom Petra Sagana”. Kvalitu ukazoval aj Jumbo-Visma. Van Aert opäť nesiahol na veľké víťazstvo.
Sklamaním je Trek-Segafredo s papierovo druhým najsilnejším tímom. Pedersen, Degenkolb, Stuyven a Theuns mali byť vpredu na každých pretekoch. A Dimension Data? Tí majú aspoň výhovorku. Pred klasikami zastihla väčšinu tímu viróza. Na ukázanie správnosti investície do Valgrena, Kreuzigera a Gasparotta si tak budeme musieť ešte rok počkať.
Toto boli jarné klasiky. Momentálne prebiehajú posledné prípravy na prvú Gran Tour sezóny, Giro d’Italia. Etapák s mimoriadne silným štartovým poľom prinesie už iný príbeh.
