Peter Sagan mal počas posledných troch sezón na sebe dúhový dres pre svetového šampióna. Tieto historické roky sa rozhodol zdokumentovať v knihe Môj svet, ktorá sa od 5. decembra predáva aj so slovenským prekladom. Ako dopadol projekt Petra Sagana a cyklistického spisovateľa Johna Deeringa?
Peter Sagan má nepochybne úžasné výsledky, no svoju popularitu získal hlavne vďaka svojej osobnosti a štýlom vystupovania. Na začiatku knihy spomína, že stále má iba 28 rokov a na kompletnú biografiu si nejaký ten rok musíme počkať. Naozaj, táto kniha sa sústredí iba na vybrané momenty zo sezón 2015 až 2018. V krátkosti sa v nej dozvedáme o jeho cyklistických začiatkoch, gro knihy sa začína prestupom do tímu Tinkoff. Následne nás sprevádza skrze pamäťné preteky svojej kariéry, približuje svoj vzťah k „Tímu Peter“ alebo pridáva viaceré zaujímavosti nielen z cesty.
Kniha ponúka netradičný pohľad do života nášho najlepšieho cyklistu:
V prológu knihy sa Sagan venuje podrobnému opisu Majstrovstiev sveta v roku 2018 v Nórsku. Už na začiatku tak môžeme vidieť, akým smerom sa kniha bude uberať. Rozprávač je tu samotný Peter, čím nás viac vtiahne do diania. Kniha však bola písaná s pomocou britského žurnalistu Johna Deeringa. Pre mňa je to dôvod, prečo sú niektoré vety písané skôr zložitejšie a vytráca sa ten „saganovský duch“. Často chýba ten pocit, ktorý mám pri jeho spontánnych rozhovoroch po pretekoch. Na druhej strane by kniha písaná v inom štýle vyznela asi trochu divne. Nevadí, v ďalších kapitolách môžeme stále nájsť vety, na ktorých je jasne vidieť, že to je kniha o Saganovi. Bergen skončil, posúvame sa na začiatky dúhovej púte.
Prestup do tímu Tinkoff bol opísaný dostatočne. Dozvedel som sa v ňom viaceré prekvapujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahov v tomto celku. Celkom otvorene sa tam rozprávalo o personáli okolo kontroverzného Olega Tinkova. Po viacerých nezhodách však stále dokážeme pochopiť, o čo vlastne v cyklistike ide. V prvých kapitolách sa Peter nevyhol kritike trénera Bobbyho Julicha. Názor na rôzne merania, vyšetrenia a podobné veci má Sagan jasný. Zo zaujímavých vecí mimo hlavnej linky ma hlavne zaujala spomienka na to, ako sa Sagan dostal do hľadáčiku tímu Quick-Step, no nepáčil sa mu ich prístup k nováčikom. Ďalej sa prehrabávame cez prvé víťazstvá na profesionálnej scéne.
Počas sezóny 2015 prechádzal Sagan mimoriadne zložitým obdobím, čomu sa v knihe patrične venoval. Jeho vnútorné mnonológy na týchto stránkach pôsobili autenticky, ďalej mi to ponúklo iný pohľad na profesionálnu cyklistiku, ktorú mám možnosť sledovať iba cez televíziu. V jari 2015 sa preto menej riešia samotné preteky a už tu môžeme vidieť dôležitosť najbližších spolupracovníkov nášho najlepšieho cyklistu. Kríza okolo dôležitého člena realizačného tímu Bjarna Riisa sa ukončila až jeho vyhodením. Pri celkovom hodnotení posledných troch rokov bola jar 2015 dôležitá, aj keď išlo o výsledkovo biedne obdobie. Peter netrpel len kvôli organizačnej stránke, fyzicky na tom tiež nebol dobre. Ako bežný fanúšik cyklistiky som vtedy vnímal iba výsledky, pri čítaní som sa dozvedel dosť dôležité fakty zo zákulisia. Aj keď mi boli dané skutočnosti dané iba zo Saganovej strany, už iba kvôli tomu som si z knihy odniesol obohacujúce informácie.
Následne sa pokračuje postupne cez ďalšie časti jednotlivých sezón. Spomína sa samozrejme Tour de France a určité zaujímavé etapy. Pri tých som si musel pustiť niektoré záznamy z pretekov, pri niektorých opisoch sa dá jednoducho pochopiť zmýšľanie jazdcov počas vypätých situácíí. Medzi kapitolami typu „Jeseň 2015″ sa Sagan snaží vysvetliť niektoré základné aspekty jeho cyklistického života. Typicky „saganovsky“ vyznie časť o šprintovaní, kde sa dozvieme (skôr si potvrdíme), že Slovák robí veci väčšinou spontánne. Šprint podľa nieho nie je nič zložité a nie je za tým žiadna veľká veda. Asi tak…
Ďalšími odbočkami z sú kapitoly o svojich blízkych, kde sa iba potvrdí pre mňa hlavná myšlienka knihy – bez rodiny, priateľov, spolupracovníkov by Sagan nebol tam, kde momentálne je. Pri opise slovenskej cyklistiky sa (našťastie) nevyhne aj kritike, no neostane iba pri nej. Ihneď predstaví svoje projekty pre zlepšenie a popularizáciu cyklistiky ako perspektívneho športu. Spomenula sa aj svadba či narodenie syna. Pri nich sa spomenuli napríklad niektoré kuriozity z obradu a slávnosti.
Samotné kapitoly o majstrovských tituloch ukazujú situáciu pred pretekmi, či už psychické rozpoloženie, zdravotný stav (hlavne pri Bergene) alebo opis miesta konania boja o dúhové dresy. Pochvalu dostanú aj slovenskí fanúšikovia, ktorí mnohokrát dodali Saganovi potrebnú morálnu silu. Priebeh pretekov je opísaný od začiatku, čiže myšlienky počas takého dlhého závodu sú pekne viditeľné. Osobne ma zaujali vnútorné monológy pri pamätnom útoku v Richmonde 2015. Z tejto stránky to boli asi najlepšie popísané preteky v knihe. Odporúčam predtým si poustiť preteky ešte raz a to s nezameniteľným komentárom Carltona Kirbyho z britského Eurosportu, ktorý mi jednoznačne umocnil zážitok.
Prechod do sezóny 2016 už znel oveľa lepšie. Pri udalostiach zo zákulisiach sa veci točia okolo dôležitých ľudí ako agent Giovanni Lombardi, masér Maroš Hlad a predovšetkým manželka Katarína a rodina. V istej chvíli sme si mali uvedomiť dôležitosť trénera, ktorým je momentálne Patxi Vila. Nevyhli sme sa charakteristike postavy Olega Tinkova, potom však Peter priznal, že pokojnejšie prostredie v Bora – hansgrohe mu vyhovuje viac. A je to pochopiteľné, hlavne po informáciách o účasti na olympiáde v Riu alebo Rusovych ľahko meniacich sa názoroch na platové podmienky.
Pri opise závodu v Dohe sa vyzdvihla hlavne dôležitosť Michaela Kolářa v záverečných metroch. Oveľa zaujímavejšie boli však kapitoly o monumentálnych klasikách Okolo Flámska 2016 a Miláno – San Remo z roku 2017. Taliansky monument dokonca Peter ozančil za „najlepšie preteky, aké kedy prehral“. V ďalších odbočkách potom prichádza pár viet o najväčších cyklistických menách. Zaujímavé je, že rivala Michala Kwiatkowskeho vždy pomenuje iba ako „Kwiata“. Neviem, čo si mám o tom myslieť. V roku 2017 sa na viacerých stránkach rozpíše o koncovke štvrtej etapy na Tour, po ktorej bol vylúčený. Páčil sa mi spôsob, akým sa Peter postavil k vzťahu k ostatným cyklistom (áno, aj ku Cavendishovi). Na záver sa kniha podrobnejšie venuje víťazstvu na Paríž – Roubaix z tohto roku. Veľmi ma zaujalo hlavne zistenia o nenápadne vyzerajúcej poruche bicykla. Kniha tak ponúka toho naozaj veľa. Veci, ktoré som tu napísal, sú iba rozobraté situácie v knihe, ktoré ma chytili. Verím, že každý by si pri čítaní našiel ešte viac informácií, ktoré sa len tak nedozvieme.
Verdikt:
Kniha Môj svet ponúka pomerne jednoduché čítanie o jednom z mnoha príbehov v profesionálnom pelotóne. Ide o dosť výživný obraz trojročnej cesty Petra Sagana v pelotóne aj mimo neho. Osobne som si čítanie knihy dosť užil, pomohli mi k tomu aj vlastné spomienky na niektoré preteky. Hlavným poslaním knihy bolo však spoznať svet na druhej strany cestnej cyklistiky. Myslím, že sa dostatočne podarilo vysvetliť dôležitosť rozličných prvkov, ktoré tvoria celkový výsledok. Aj keď ja som si z čítania odniesol aj iné poznatky, Peter chcel hlavne povedať, že neberie veci vážne. Bolo dobré si to prečítať priamo od hlavného aktéra. Avšak, už teraz sa teším na kompletnú biografiu slovenského fenoménu.
Pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o cyklistiky je to priam povinné čítanie. 5. decembra sa do slovenských kníhkupectiev dostáva aj preložená verzia. Kniha má 346 strán, nachádzajú sa v nej aj vybrané fotografie.
