Wout van Aert (:tjb:) pokračuje vo svojich skvelých výkonoch. Po Strade Bianche získal v sobotu ďalšiu prestížnu klasiku, tentokrát Miláno – San Remo 2020. Svoj prvý monument vyhral po samostatnom dostihnutí minuloročného víťaza Juliana Alaphilippa (:dqt:) na klesaní z kopca Poggio. Tam ako jediný z pelotónu na Francúzov útok reagoval práve Van Aert. Na ulici Via Roma si to dvojica rozdala v šprinte koleso na koleso. Víťazne z neho vzišiel 25-ročný Belgičan.
Podrobný článok s priebehom a výsledkami Miláno – San Remo 2020 nájdete na tomto odkaze
Wout van Aert je v životnej forme
„Je neuveriteľné vyhrať Miláno – San Remo po Strade Bianche. Na Poggiu som išiel na limit. Alaphilippe zaútočil skôr ako som predpokladal, nemohol som udržať jeho koleso, tak som ho chcel dostihnúť. Zahral to veľmi dobre, dostal ma na čelo, musel som udržiavať rýchlosť, lebo balík za nami sa blížil. Bolo ťažké ísť správne tempo a nechať si niečo pre šprint, ale nakoniec to stačilo, aj keď to bolo iba o polovicu kolesa.“
„Som veľmi šťastný. Nechce sa mi veriť, že som získal tieto víťazstvá. Vlastne, nemám slov. Viem, že to každý hovorí, keď vyhrá monument, ale začať túto časť sezóny takto…to je šialené,“ vyjadril sa Van Aert hneď v cieli.
Peter Sagan ani tentokrát Miláno – San Remo nevyhral
Slovák skončil rovnako ako minulý rok – štvrtý. Nebol síce aktívny na kopci Poggio, ale v záverečnom šprinte hlavnej skupiny nestačil iba na tretieho Michaela Matthewsa. Po 10. účasti na La Primavera sa mu víťazstvo opäť ušlo. Z pretekov má bilanciu: dve druhé miesta, štyri štvrté miesta, iba dvakrát skončil mimo prvej desiatky, sedemnásty a dvanásty. Tomu sa hovorí stabilita výborných výsledkov.
„Tohtoročné Miláno – San Remo bolo najdlhšie, ale povedal by som, že bolo menej stresujúce. Stúpania neboli až také náročné a v pelotóne bola nervozita až po prejdení Colle di Nava. Pre mňa platí, že na tohtoročných pretekoch som teraz nebol v takej kondícii, v akej som tu prichádzal po minulé roky. Moja forma sa zlepšuje, po Strade Bianche som sa určite zlepšil, ale nebol som v stave, kde by som odpovedal na útoky Van Aerta a Alaphilippa na Poggiu. Myslím, že moja sezóna štartuje na Tour de France, aspoň z môjho pohľadu. Som na správnej ceste. V neposlednom rade by som chcel poďakovať kolegom za ich úsilie a odhodlanie,“ povedal Sagan pre stránku svojho tímu.
Pre rovnakú stránku sa vyjadril aj Enrico Poitschke, športový riaditeľ v tíme Bora – hansgrohe: „Bol to dlhý a ťažký závod. 305 kilometrov a bolo veľmi teplo. Našou úlohou bolo podporovať Petra v posledných 40 km a udržať ho v dobrej pozícii na začiatku Cipressy. Po Cipresse Daniel [Oss] išiel sám, pričom ostatní chránili Petra a dostali ho do dobrej pozície na Poggiu. Na stúpaní prišlo k útokom. Chýbal nám Daniel. Dvaja jazdci sa osamostatnili, pričom Peter ostal v hlavnej skupine sám, kde nikto veľmi neťahal. Podľa mňa to nie je výsledok, ktorý by sme chceli, ale každý sa snažil čo najviac. Peter bol opäť blízko, tentokrát štvrtý. Je to dobrý výsledok, ale chceli sme tento rok konečne vyhrať.
Julian Alaphilippe po roku druhý
Po roku, kedy sa 28-ročný Francúz radoval zo svojho doposiaľ jediného úspechu na monumente, sa podobná situácia odohrala. Len pre Van Aerta. Alaphilippe však aj napriek vyjadreniam, že formu časuje výhradne na Tour de France a majstrovstvá sveta tvoril preteky a bol to on, kto predviedol rozhodujúci nástup. Síce nezískal víťazstvo, ale s výkonom musí byť spokojný. V šprinte bol papierovým favoritom Van Aert, Alaphilippe špurt otvoril a keď sa dostal na vzduch, jeho protivník ho rýchlostne výrazne predstihol.
„Samozrejme, moje pocity sú zmiešané. Som veľmi rád, že som na pódiu. Vedel som, že Wout bude veľmi silným súperom, bol to najväčší favorit a nakoniec si víťazstvo zaslúžil. Na Poggiu som išiel naplno, na zjazde bol už pri mne a cítil som, že sa ho nezbavím. Pracovali sme spolu až po posledné dva kilometre. Nakoniec to bol ťažký šprint, najsilnejší vyhral a tak to je,“ povedal v oficiálnom rozhovore po pretekoch Miláno – San Remo 2020.
Michael Matthews na pódiu Miláno – San Remo s pádom
Incredible effort from @blingmatthews at #MilanoSanremo🇮🇹 today!
He crashed on the Poggio and sustained an injury to his hand that required stitches after the finish, then went on to finish 3rd!🤩#KeepChallenging pic.twitter.com/hiAkI6kR5z
— Team Sunweb (@TeamSunweb) August 8, 2020
Pozoruhodné tretie miesto získal Michael Matthews (:sun:). Ten na rozhodujúcom kopci Poggio spadol a poranil si ruku, ktorú mu musel lekár v cieli zašiť. Vyhral však šprint zriedenej skupiny. Taktiež je zaujímavé, že išlo o jeho vôbec prvé preteky po marcovom etapáku Paríž – Nice.
„Ostatní boli predo mnou, útočili a tiež som ich chcel nasledovať. Potom som ale narazil na stenu, porezal si ruku aj rameno. Potom som nevedel poriadne držať riadidlá, ale po takom výkone tímu som sa nevzdal. Samozrejme, chcel som vyhrať. Myslím, že som mal na to nohy, ale to je pretekanie. Niekedy vyhráte, niekedy prehráte. Nakoniec to bolo v šprinte všetko alebo nič. Ukázal som, čo viem dostať z pretekov, v ktorých som narazil,“ uviedol Austrálčan pre webovú stránku Sunwebu.
Philippe Gilbert nepridal posledný monument do zbierky
.@PhilippeGilbert was up there in the final! An ultimate sprint sees him finishing in the top 10 in #MilanoSanremo pic.twitter.com/KCTCajV9sh
— Lotto Soudal (@Lotto_Soudal) August 8, 2020
Philippe Gilbert (:lts:) skončil na deviatom mieste. Nepodarilo sa mu zaútočiť a v šprinte elitnej skupiny nemal veľké šance. 38-ročný Belgičan si tak bude musieť počkať, aby získal svoj piaty odlišný monument do zbierky a zažiadal si o titul klasikárskej legendy cyklistiky.
„S novou trasou to bolo naozaj ťažké. Myslím, že v novej situácii so šiestimi jazdcami v tíme sme spravili ako celok dobrú robotu. Vo finále som bol ale sám, snažil som sa nasledovať niekoho, dostať sa do dobrej pozície. Poggio nebolo až také zlé, chýbalo mi tak päť, šesť pozícií, aby som mohol nasledovať útoky. Riskol som to, myslel som si, že ich dostihneme. Bahrain tam mal troch jazdcov, očakával som, že ich budú stíhať tvrdšie. Potom vyrazil Caruso, asi päťsto metrov pred cieľom. Chytil som sa jeho kolesa, potom som vyrazil z veľkej diaľky a nemal som to v sebe. Očakával som niečo lepšie, ale top 10 na veľkom závode je niečo, na čo môžete byť hrdí,“ povedal v príspevku na Twitteri.
