Preteky roka sú za nami. Na Elyzejských poliach sa oslavovali víťazi, ten najväčší nadobúda prívlastok tradičný. Chris Froome (:sky:) obhájil žltý dres a s poradovým číslom štyri bude budúci rok atakovať rekord piatich víťazstiev. Britská superhviezda by sa tak zaradila medzi velikánov ako Anquetil, Merckx, Hinault a Indurain. Tour naservírovala fanúšikom cyklistiky 21 príbehov, ktoré sprevádzali vzostupy a pády, svetlé chvíľky, ale aj rutinu dlhých tranzitných etáp. Poďme sa v skratke pozrieť na momenty, ktoré si budeme ešte nejaký piatok pamätať.
Slovenská národná tragédia
V pomerne krátkej histórii samostatného Slovenska sme už zopár tragédii zaznamenali. Zväčša prichádzajú v štvorročných intervaloch. Tragédia takého rozsahu, aká prišla večer 4. júla 2017, nepoznala doteraz na Slovensku hranice. Človek prežije všeličo. Strata práce, zdraženie chleba, prepadnutie v 6. triede na základnej škole. Vylúčenie Petra Sagana (BOH) však Slováci zobrali ako útok na seba samých a v prípade lepšieho stavu vojenskej techniky by sa na Slovensku možno vyhlásila aj mobilizácia. Diskvalifikácia Petra Sagana bola naozaj prešľapom zo strany organizátorov, ale hystéria, ktorú toto rozhodnutie spôsobilo, bola asi cez čiaru. Je také ťažké naučiť sa mať rád/rada cyklistiku bez Petra Sagana? Všetci videli, že to bolo unáhlené, nespravodlivé, ale to nie je dôvod na vyhlasovanie vojny organizátorom alebo rovno všetkým Francúzom. V konečnom dôsledku ide iba o šport. A áno, aj v športe sa točia politické kolotoče, ktoré fanúšik spred TV nemá šancu ovplyvniť. Snáď už frustrácia vyprchala a vidíme sa na poľských cestách, kde sa úradujúci majster sveta predstaví už túto sobotu.
Kráľovská etapa – pohrebisko favoritov a fixný prevod slávi úspech
Bola to sláva, keď Richie Porte (:bmc:) vstupoval na scénu tohtoročnej Tour ako najväčší vyzývateľ trojnásobného víťaza. Na Tour de Romandie a Critérium du Dauphiné potvrdzoval kvalitnú formu a organizátori Tour nemohli byť pred štartom spokojnejší. Froome v pozícii obhajcu s nepresvedčivými sezónnymi výsledkami proti zvyšku sveta, na čele s tasmánskym diablom. Všetko vyzeralo fajn, hoci Porte v úvodnej časovke stratil. Čo by ale za takú stratu dal napríklad Alejandro Valverde (MOV), ktorý si to ustlal už po pár metroch. Sľubne vyvíjajúca sa zápletka zmenila svoj charakter po 9. etape. V zjazde z Mont du Chat podcenil Porte jednu z krátkych zákrut a po páde vo vysokej rýchlosti ho zastavila až skala lemujúca vozovku. Výsledkom bola zlomená kľúčna kosť a panva, čo po tak nepríjemnom páde možno označiť za menší zázrak. V nesprávnom čase na nesprávnom mieste sa ocitli aj dve veľké postavy Grand Tour. Porte pri svojom páde stiahol na zem Daniela Martina (:qst:). Írsky jazdec v sebe nezaprel bojovníka. Dotlčený si sadol ihneď na bicykel a minimalizoval straty v cieli. O čosi horšie dopadol Geraint Thomas (:sky:). Po katastrofe z Gira sa zopakovala nočná mora z deviatej etapy aj na Tour. Po páde, v ktorom bol zapletený aj Poliak Rafal Majka (BOH) sa so zlomenou kľúčnou kosťou pobral domov ako v máji. Aby vzruchu v tejto etape nebolo málo, Warren Barguil (:sun:) sa na páske predčasne radoval zo zisku etapy. Analýza cieľovej fotografie nasledovne spôsobila eufóriu v tíme Cannondale – Drapac. Rigoberto Uran (:cdt:) si s pokazenou prehadzovačkou a najťažším prevodom 53×11 vybojoval pamätný triumf. Triler, na ktorý sa nechytá ani Hollywood.
V hlavnej úlohe Marcel Kittel
Štyri etapy v rukách Marka Cavendisha (:ddd:) boli minulý rok označované za takmer nadľudský výkon. Britský šprintér sa s 30 víťazstvami výrazne priblížil rekordu Eddyho Merckxa, ktorý sa radoval v cieli etapy Tour 34-krát. Marcelovi Kittelovi (:qst:) sa podarilo minuloročnú spanilú jazdu Cavendisha zatieniť a päťnásobnou dominanciou si získal pozíciu šprintérskeho suveréna. Zisk zeleného dresu mu však nakoniec nebol súdený. Po páde v 17. etape mu zranenie a Galibier nedovolili pokračovať ďalej na ceste za „maillot vert“. Zelenú štafetu prebral dobiedzajúci Michael Matthews (:sun:). Hoci zelená v Paríži a dve etapy sú pre Austrálčana životným úspechom na Tour, v pamäti ostanú najmä Kittelove šprinty v štýle chyť ma ak to dokážeš.
Nezastaviteľná nebeská mašina
To sa vyhráva Tour de France, keď máte za sebou taký tím, aký má k dispozícii Chris Froome. Ak niekomu ešte stále nejde do hlavy, prečo je cyklistika označovaná za tímový šport, stačí si pozrieť počínanie tímu Sky na Tour. Froome aj tento rok načasoval skvele formu na vrchol sezóny a v spolupráci s top domestikmi v profi pelotóne je momentálne nezastaviteľný. Deväťčlenná zostava Sky pracovala ako spoľahlivý stroj, ktorý sa takpovediac nezadrhol. Už štvornásobný víťaz „Starej dámy“ stratil pôdu pod nohami iba v etape číslo 12, kde mu nie najideálnejšie (ne)pomohol kolega Mikel Landa (:sky:). Strata sekúnd v záverečných stovkách metroch v Peyragudes ale neznamenala v konečnom dôsledku žiadne zemetrasenie. Perfektná zohranosť britského tímu sa potvrdila v 15. etape, keď špica na zadnom kolese nezvládla nápor tímu AG2R a Froome potreboval pomoc. Koleso bleskovo poskytol Michal Kwiatkowski (:sky:) a o zmazanie 40-sekundového manka sa postaral Sergio Henao (:sky:) a Mikel Nieve (:sky:). V tej chvíli začalo byť všetkým jasné, že Sky sa tento rok nikto nezbaví.
„The Look“ 3.0
V nedávnej minulosti sme mali možnosť vidieť epické súboje v horách, kde hrala okrem silných nôh významnú rolu aj psychológia. Majstrom v skenovaní súpera očným kontaktom bol dnes už „no name“ Lance Armstrong. Bývalá americká hviezda si pred rozhodujúcim útokom zvykla ešte raz premerať svoje obete. Jan Ulrich o tom vie z Alpe d´Huez svoje. Ďalšiu epizódu očných kontaktov napísali v roku 2010 Andy Schelck a Alberto Contador (:tfr:). Na Tourmalete nevedeli zo seba spustiť oči, ale neboli to príliš zamilované pohľady. Výsledky z tohto ročníka sa paradoxne takisto dodatočne upravovali v neprospech pôvodného víťaza. Pravdepodobne posledné obhliadnutie sa za súpermi na Tour sme od Alberta Contadora videli v tohtoročnej etape č. 17. Už mimo hry o pódium sa dopredu snažila predrať dvojica Contador – Quintana (MOV). Španiel tlačil na pílu, čo Kolumbijec nebol schopný v danej chvíli akceptovať, a tak prišlo Contadorovo obzretie sa. Quintana nikde, Contador čaká, ale po pár stovkách metrov je už líder Movistaru úplne odrovnaný. „The Look“ síce nebol použitý vo vypätej chvíli, ale pri rozlúčke Alberta Contadora s Tour v kontexte s vyhorením Naira Quintanu ostane dlho v pamäti.
