Veľkosť cyklistu sa meria podľa jeho víťazstiev na palmarès. Sagan, Froome, Cavendish, Valverde či Gilbert získali za posledné roky najviac. Proti ním však stáli a stoja iní jazdci. Viacerí z nich unikajú pozornosti, a to hlavne kvôli absencii úplne veľkého triumfu. Prinášame vám zoznam šiestich pretekárov, ktorí „nie a nie“ vyhrať veľké preteky.
Samozrejme, nijak nezhodnocujeme kvality jednotlivých jazdcov, naopak ide o subjektívny zoznam niekedy podceňovaných jazdcov, ktorí majú veľký potenciál.
Emanuel Buchmann (BOH)
Nemec, ktorý navrátil svojej krajine opätovný návrat záujmu o cestnú cyklistiku. Čím? Pred dvoma rokmi sa takmer vyšplhal na pódium Tour de France.V 28rokoch vstupuje na vrchol svojej kariéry, tento rok má v pláne Giro d’Italia.
Aj keď v nesmierne ťažkej Grand Tour konkurencii, aká sa za postupné roky vybudovala, je veľmi ťažké sa čo i len prebojovať na pódium. Práve to by ale mal byť cieľ jazdca BORA – hansgrohe. Hovorí o tom aj on sám. Práve prvá trojka na Grand Tours by sa počítal ako veľmi cenná zisk.
Buchmann nevíťazí často. Má iba štyri profi víťazstvám, medzi nimi nemecký šampionát a vrchársku etapa na Okolo Baskicka 2019. Začať sa dá pozvoľna. Práve vrchársky etapový triumf na najväčších pretekoch sveta je niečo, čo by lídra nemeckej stajne vyzdvihlo nielen v očiach Nemecka, ale aj širšieho cyklického sveta.
Tim Wellens (:lts:)
Obľúbenec ťažkých podmienok a zlého počasia je únikovým špecialistom, ale vo flámskej povahe sa skrývajú aj klasiky. Úspechy si za desať profesionálnych sezón v tíme Lotto Soudal vybojoval na atraktívnom Eneco Tour, Okolo Poľska a na konte má po dvoch etapách z Giro d’Italia a Vuelta a Espaňa, ktoré zdobia zoznam 32 víťazstiev. O niečo vyššie by ho určite posunul triumf aj z Tour de France, čo sa podarilo len 101 jazdcom.
„Snívam o klasikárskom víťazstve, je to môj veľký cieľ. Som rád za etapové víťazstvá, ale ak by som si mal vybrať, radšej by som triumfoval na klasike, najlepšie na monumente,“ povedal Wellens pre Wielerflits.
Na jednodňových pretekoch, ktoré sú jeho každoročným cieľom, má najlepšie umiestnenie na Strade Bianche z roku 2017. Vtedy skončil tretí. Vyhral však GP Montreal 2015, ktorá ale nemá históriu na definovanie kariéry. Povahovo mu vyhovujú kockové klasiky Okolo Flámska či E3 Harelbeke, ale aj Amstel Gold Race a Liège – Bastogne – Liège.
V 29 rokoch má ešte dostatok času na to, aby nejakým oportunistickým útokom alebo jednoznačnou ofenzívnou silou uchmatol aspoň jeden veľký jednodňový triumf.
Mikel Landa (TBV)
Čo o tomto smoliarovi povedať. Trikrát tesne minul pódium Grand Tours, vo Francúzsku ho v roku 2017 odsunul Bardet na štvrté miesto s rozdielom jednej jedinej sekundy. Najlepší výsledok tak stále je jeho tretie miesto z Giro d’Italia 2015 v službách Astany.
Čo sa týka čistého vrchárskeho umenia, Španiel zrodený z baskických stien je v ňom hotový majster. Slabinou je časovka a vysoká nespoľahlivosť. Kameňom úrazu dlho bývala absencia tímovej podpory, po roku v Bahrain Victorious ju ale má dostatočnú. Teraz je na ňom, aby vo svojej kariére získal aspoň jeden triumf na prestížnych týždňových etapových pretekoch World Tour typu Paríž – Nice, Tirreno-Adriatico alebo Okolo Švajčiarska.
Celkové prvenstvo na Grand Tour ešte stále nie je pre 31-ročného Landu tabu. Musela by sa však zísť slabšia konkurencia napríklad na Vuelte. Bolo by na Mikelovi, aby vytiahol svoje nohy, ktorými trápil súperov svojho vtedajšieho tímu Sky v rokoch 2016 alebo 2017.
Tento rok má v programe Giro d’Italia, ktoré mu poskytne dostatok dlhých stúpaní.
Oliver Naesen (ACT)
Mal to byť nový belgický hrdina festivalov na kockách. 30-ročný Oliver ale nikdy nedosiahol úroveň, aby hral prím v jeho cieľoch. Najlepším výsledkom na monumentoch je stále druhé miesto z Miláno – San Remo 2019.
Na Okolo Flámska len dvakrát skončil v top 10, a to pomerne ďaleko od víťazstva – na 7. mieste. Pričom na závodoch ako Bretagne Clasic alebo BinckBank Tour ukazoval kvalitné predstavenie.
Obrat môže prísť tento rok a veľký triumf má šancu získať so svojím kamarátom a tréningovým partnerom Gregom Van Avermaetom, ktorému veľké triumfy rozhodne nechýbajú.
Michael Matthews (:bex:)
Aj keď kanadské jednodňovky alebo Bretagne Classic sú určite skvelými úspechmi s konkurenciou World Tour, nemajú šmrnc spomínaných veľkých klasík. Zelený dres z Tour de France je rovnako nespochybniteľný úspech, ale určite by mal väčšiu váhu, keby zo súboja oň nevypadli Sagan či Kittel. Austrálčan je v elitnom klube víťazstiev na troch Grand Tour, ale od muža, ktorý pár rokov naháňal Petra Sagana na svojom vrchole, sa čaká aspoň jeden naozaj vydretý triumf.
#NewProfilePic pic.twitter.com/wJzQYHLZ5Q
— Michael Matthews (@blingmatthews) January 19, 2021
Môžu to byť majstrovstvá sveta vo Flámsku, v ktorých bol dvakrát tretí, vždy za Saganom. Rovnako sa vždy silno predstaví na Miláno – San Remo, kde vlani získal zatiaľ najlepšie – tretie – miesto s krvácajúcou rukou.
30-ročný „Bling“ je naspäť v podstate domovskom tíme BikeExchange (bývalé celky Orica a Mitchelton-Scott), v ktorom pred piatimi rokmi zaznamenal svoj rast.
Yves Lampaert (:dqt:)
Posledným mužom tohto vysoko subjektívneho zoznamu je belgický víťaz Okolo Slovenska 2019. Opäť sa jedná o klasikára, čo iba ukazuje, aké ťažké je na tomto poli získať prevahu. Veď jednoznačnú dominancia nikdy nezískal ani taký Sagan.
Lampaert však na rozdiel od Slováka ešte len naháňa kockový monument. Blízko bol na Paríž – Roubaix 2019, kedy odviedol čiernu robotu pre neskoršieho víťaza Gilberta. Je skvelým členom tímu Deceuninck – Quick-Step, ale sám by chcel mať na svojom konte väčšiu klasiku. Doposiaľ sa mu darilo dvakrát na Dwars door Vlaanderen a extrémnom Tri dni De Panne.
Máte nejaké iných favoritov?
