V novom diele Podcastu O cyklistike sme sa rozprávali s Matúšom Štočekom. Rodák z Veľkého Rovného strávil sezóny 2019 a 2020 v talianskom Beltrami, no v roku 2021 sa sťahoval do Česka. Slovenský reprezentant do 23 rokov má za sebou v tejto sezóne dobré výsledky. Vrcholom bolo striebro z majstrovstiev Slovenska, kde ho porazil iba Peter Sagan (BOH). Odmenou za dobrú prácu a výkonnosť je aj ponuka zo súčasného tímu Topforex – ATT Investments na predĺženie zmluvy.
Rozhovor s Matúšom Štočekom si môžete vypočuť aj vo forme podcastu:
Máš za sebou dobre výsledky v posledných dňoch, týždňoch. Ako by si zhodnotil doterajšiu časť sezóny?
„Začnem majstrovstvami. Som veľmi rád, že som sa dostal do úniku. Bolo tam veľa chalanov i z Česka. Určite som chcel zabojovať o dres majstra Slovenska, no viem rozmýšľať. Videl som ako na tom bol Peťo, no druhé miesto beriem všetkými desiatimi. Bolo celý deň horúco a ťažké podmienky. Tento výsledok ma akoby nakopol a prenieslo sa to na preteky Okolo Mazovska. Pred prvou etapou sme sa bavili v tíme, povedal som, že chcem do úniku. Boli to rovinaté preteky, takže rozhodujú maličkosti a každá sekunda. Chcel som do úniku, lebo som si neveril na záverečný špurt a chcel som vybrať nejaké body na šprintérskych prémiách. To sa napokon podarilo a dokonca únik prišiel pred hlavným balíkom do cieľa a šprintovali sme o víťazstvo. Napokon z toho bolo prvé pódium z medzinárodných pretekov tento rok. Tímu sa taktiež darilo, zobrali sme piate miesto v celkovom hodnotení.“
Spomínal si úniky. Vieš divákom priblížiť ako to presne funguje? Máš pred etapou jasne dané či tam pôjdeš alebo nie? Je priestor i na čistú improvizáciu?
„Záleží od typu etapy. Ak je záverečný šprint do mierneho kopčeka, čo mi sedí, tak neplytvám silami v nástupoch. Keď sa ale povie, že dnes idem do úniku, tak sa to snažím ideálne vyvolať. Je to vždy lepšie ak niekto dobieha mňa, než ja ostatných. Ďalšou možnosťou je vychytať tím, ktorý na to má jazdcov a cit. Ak sa ale vytvorí skupina 20-25 jazdcov, tak tam jednoducho musíte ísť. Ak takáto veľká skupina odíde, tak je viac-menej po pretekoch.“
Ak si povedzme v úniku, kde sú 3-4 jazdci. Vieš, že to pravdepodobne nevyjde, čo más v hlave?
Keď sa bavíme o etapových pretekoch, tak tam je vždy šprintérska či vrchárska prémia. Získam nejaké body a som na konci dňa na pódiu ako najlepší vrchár či šprintér. Ďalší deň mám dres lídra v disciplíne a je to dobrá propagácia pre tím.
Ako bude vyzerať tvoj najbližší program? Kde ťa fanúšikovia budú môcť vidieť?
Čo sa týka vzdialenosti, tak najbližšie budú preteky Okolo Slovenska. Som veľmi rád, že sa tímu podarilo vybaviť tieto preteky. Čoskoro začína Tour de l’Avenir, kde pôjdeme s reprezentáciou. Potom budú majstrovstvá Európy a majstrovstvá sveta. Sú to teda moje top podujatia, ktoré mám v pláne. Pomedzi to máme nejaké menšie preteky s tímom. Cieľom je sa ukázať, spraviť si meno a hodnotu.
Keď si pri tej hodnote, na ako dlho máš zmluvu s Topforexom?
„V kontinentálnom tíme môžete dostať zmluvu iba na rok.“
Čiže na konci sezóny si budeš hľadať angažmán, respektíve riešiš niečo už teraz?
„Hľadám ale dostal som aj ponuku od Topforexu na ďalšiu sezónu. Je to dobré vedieť, že robím dobrú robotu pre tím a že ma chcú. Určite sa ale pozerám i po inej možnosti. Končím kategóriu do 23 rokov, tak zisťujem možnosti pre pro-kontinentálne či World Tour tímy.“
Vieš niečo i prezradiť?
„Popravde neviem. S manažérom sme to začali riešiť štyri dni dozadu.“
Vrátime sa k Tour de France. Prvý týždeň bol veľmi hektický, množstvo pádov a technických dojazdov. Zažil si niečo podobného na menších pretekoch? Aký je tvoj pohľad na tieto dojazdy?
„Ja mám pocit, že preteky po korone sú nervóznejšie. Neskutočne sa to zrýchlilo a každý sa tam chce dostať. Akoby sa báli, že zase všetko padne a treba si urobiť dobrý výsledok. To je podľa mňa prvá vec. Vo Francúzsku či v Poľsku, je to rovnaké. Posledná etapa na pretekoch Okolo Mazovska bola podobná. Na poslednom kilometri boli tri 90 stupňové zákruty, ostrovčeky, rozbitá cesta. Ono je to fajn pre divákov, keď tam vidia balík, ktorý sa vlní hore-dole. Keď tam ale z 50 ľudí šprintuje 40, tak to je občas o hubu. Je to jednoducho zbytočne nebezpečné. Na druhej strane vám dávajú pokuty za nebezpečné šprinty, bodyčeky a spravia takýto záver. Ak by organizátori chceli bezpečný šprint, tak tam dajú 3-kilometrovú rovinu a je to vybavené.“
Keď sme pri pravidlách. Čo hovoríš na novinky od UCI (zákaz supertucku a vyhadzovania bidonov)?
„Neteší ma to, no musím to akceptovať. O tom žiadna debata. V hlave si môžem povedať, že to je hlúposť. To je tak všetko, treba to rešpektovať ako každý iný. Nemyslím, že práve tieto pravidlá zlepšia bezpečnosť na pretekoch. Stále si myslím, že je lepšie sedieť na rámovej rúre, ruky mať na baranoch a centimeter od bŕzd ako sedieť na špičke sedadla a ruky pri predstavci. Druhý variant pri zjazdovaní mi príde nebezpečnejší. Tí čo rozhodovali o pravidlách asi nikdy nejazdili v balíku. Tak mi to príde. Čo sa týka bidonov, nehovorím, že to je zlé. Pokiaľ green zóna je položená pred bufetom, je dostatočne dlhá, tak to je v pohode. Keď je to niekde v strede poľa, desať kilometrov od bufetu, tak to blbé. Teraz to nemôžem vyhodiť, no potom mi to bude zavadzať. Vždy to bolo ale fajn. Keď som bol malý a boli preteky blízko, tak som vždy išiel na kopec, kde som vedel, že bude veľa fliaš. Keď sa vyhodí fľaša v lese, kde nikto nie je, tak to je zbytočne a dá sa to pošetriť. V nejakej dedine či meste, niekde pri škole, aby deti boli natešené a mali radosť. Myslím, že to je škoda a je to ukrátenie o zážitok pre tie deti či dospelých.“
Vrátim sa ešte k Tour de France. Bol to rok mladíkov – Tadej Pogačar, Jonas Vingegaard. Čo za tým vidíš?
„Úplne presný dôvod neviem. Môže byť, že preteky sa zrýchlili a oni nemali slabší deň. Boli silní prvý, druhý i tretí týždeň. Pôsobili veľmi dominantne. Pripomínalo mi to Nibaliho z pred desať rokov, keď si robil čo chcel. Určite sa to posunulo i po materiálnej stránke. Každý má určite svojho nutričného špecialistu. Možno aj to je dôvod, je za tým ale určite veľa vecí. I dôvera tímu hraje veľkú rolu.“
Deceuninck Quick-Step a ich šprintérske vláčiky. Je to istá príprava i pre teba a tvoj tím?
„Určite sa to trénuje. No môžete trénovať, keď na to nemáte ľudí. Musíte mať pre to cit, vedieť kedy a kde sa zloziť. Je tam milión vecí, ktoré si treba naštudovať pred samotným dojazdom. Kde a ktorá zákruta je rýchlejšia, odkiaľ fúka vietor a podobne. Treba mať pre to samozrejme cit, lepší vláčik nemá nikto v súčasnosti. Tí jazdci jednoducho vedia čo robia.“
Najťažšia otázka. Kto bude podľa teba víťazom olympiády?
„Ja si myslím, že obaja víťazi budú z jazdcov čo boli na Tour de France. Hovorí sa, že po pretekoch ako Tour vám príde forma ešte na týždeň a potom na vás doľahne únava. Je to ťažký profil, ale vieme ako dopadlo Rio. Skôr to bude nejaký útočný vrchár – Roglič alebo Pogačar. V časovke to bude Van Aert alebo Küng. Niekto z Tour.“
Spomínal si Van Aerta, musím sa spýtať. Je možné, aby vyhral horskú etapu (dvakrát Mont Ventoux), časovku a dojazd na Elyzejských poliach? Je toto normálne?
„Najprv bola otázka či to je možné. No evidentné je, no nečakal som to. Evidentne sa to dá, keď človek má výkon a vie s ním pracovať. Niečo také som ale tiež ešte nevidel. Dobré sa na to ale pozeralo. Tá posledná etapa v Paríži ma fakt potešila.“
Matúšovi ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov do ďalšej časti sezóny.
