Väčšina pelotónu sa už pripravuje na novú sezónu, no niektorí sa rozhodli s pretekaním prestať. Či už kvôli veku alebo osobným dôvodom. Prinášame vám niekoľko veľkých mien, ktoré už neuvidíme pretekať na navyššej úrovni.
Michael Kolář (Slovensko, 25 rokov)
Pred sezónou sme ani len netušili, že jeden zo štyroch členov World Tour tímu Bora-Hansgrohe ukončí kariéru. Kolář so závodením prestal ihneď po zisku bronzu na národných majstrovstvách v júni. V rokoch 2012 a 2013 pôsobil v tíme Dukla Trencin Trek, kde získal víťazstvá na pretekoch Banja Luka Belgrade I alebo Košice – Miškovec. V roku 2014 si ho vyhliadol tím Tinkoff, kde o rok prestúpili bratia Saganovci. Michael sa tak stal spoľahlivým domestikom a pomocníkom pre nášho najlepšieho cyklistu. Spoločne tak prešiel aj do celku Bora na začiatku sezóny 2017. Na Majstrovstvách sveta v Dohe 2016 odviedol výbornú robotu pri výhre Petra Sagana, keďže v posledných kilometroch pracoval na čele zriedeného pelotónu a aj vďaka nemu sa poradilo dostihnúť únik. Podľa jeho slov bol jedným z dôvodov odchodu nesplnenie svojich ambícií v pelotóne a fakt, že závodenie ho už nenaplňovalo. Taktiež nebol úplne spokojný so svojou pozíciu v tíme, kde bol šprintérskym domestikom. Rodák z Prahy sa však chce v cyklistike pohybovať aj naďalej a využiť svoje skúsenosti v oblasti sponzoringu.
Simon Gerrans (Austrália, 38 rokov)
Počet víťazstiev: 33
Austrálčan má na konte dve víťazstva z monumentálnych klasík. Ide o Miláno – San Remo z roku 2012 a Liège–Bastogne–Liège z roku 2014. Na Tour de France získal dve etapové vavríny a v roku 2013 bol držiteľom žltého dresu počas dvoch etapách. Na domácom podniku Tour Down Under štyrikrát vyhral líderský dres.
Počiatky kariéry rodáka z Melbourne siahajú do roku 2004 v portugalskom celku Carvalhelhos – Boavista. Následne sa dostal do celku AG2R. Do World Tour tímu zavítal prvýkrát v roku 2010, išlo o Sky Procycling. V britskom zoskupení sa mu však veľmi nedarilo, získal tam iba jedno víťazstvo v Dánsku. Po dvoch sezónach tak prešiel do austrálskeho celku Orica, kde pomáhal novovznikutému tímu zbierať prvé víťazstvá. V roku 2018 prestúpil do stajne BMC, kde aj ukončil kariéru. Zanechal za sebou silnú stopu a patril k najlepším austrálskym jazdcom svojej doby. Svoje skúsenosti využil aj na klasikárskych cestách v Montreale alebo Francúzsku. Jeho víťazstvo v San Reme patrí k najpamätnejším momentom jeho kariéry. Na prvom monumetne sezóny sa dostal do trojčlenného úniku, kde boli Vincenzo Nibali a majster klasík Fabian Cancellara. Tí ušli na kopci Poggio a udržali sa na čele v strhujúcom finiši pred šprintujúcim pelotónom. Gerrans si našiel dobrú pozíciu za legendárnym Švajčiarom a v poslendných metroch predviedol najlepší špurt. Na najstaršom monumene Liège–Bastogne–Liège v roku 2014 mal najsilnejší finiš a porazil Alejandra Valverdeho a Michala Kwiatkowskeho.
Záver Miláno – San Remo z roku 2012:
Damiano Cunego (Taliansko, 37 rokov)
Počet víťazstiev: 44
Cunegovi sa najviac darilo v rodnom Taliansku. Tam exceloval na domácih podnikoch. V roku 2004 získal celkové víťazstvo na Giro d’Italia. Tento titul sa však niesol so sporom s tímovým kolegom Gilbertom Simonim, ktorý skončil druhý. Preto sa vtedy veľmi nepozeralo na dôležitosť Cunegovho víťazstva. To nemení nič na tom, že ide o jeho jediný triumf na pretekoch Grand Tour. Na španielskej Vuelte získal v roku 2009 dve etapy. Na ďalších mimoriadne prestížnych pretekoch Okolo Lombardie vyhral až trikrát a v historickom rebríčku sa tak zaradil na ôsme miesto. Ardénsku klasiku Amstel Gold Race si podmanil v roku 2008.
S profi-cyklistikou začal v roku 2002 v talianskom tíme Saeco Macchine per Caffé. Potom si prešiel niekoľko rokov na nižšej pro-kontinentálnej scéne, až kým jeho tím Lampre nebol pridaný do najvyššej ligy World Tour. V tomto tíme tak ostal až do roku 2014. Posledné štyri roky hájil farby domáceho pro-kontinentálneho tímu Nippo-Vini Fantini. Nikdy už nedokokázal napodobiť svoj úspech z roku 2004, aj keď v prvej desiatke na Gire sa ocitol ešte trikrát. Na Tour de France zaznamenal svoj najlepší výsledok v ročníku 2011. Tam skončil na celkovom šiestom mieste. Viac sa však sústredil na kratšie a prudšie stúpania a stal sa uznávaným klasikárom v Ardénach alebo na talianskych jednorazovkách.
Sylvain Chavanel (Francúszko, 39 rokov)
Počet víťazstiev: 45
Pravdepodobne každý francúzsky cyklista sníva minimálne o etapovom triumfe na Tour de France. Chavanelovi sa to podarilo dokonca trikrát. Z etapového vavrínu na najslávnejších pretekoch sa prvýkrát tešil v roku 2008, keď porazil krajan Roya v 19. etape. V roku 2010 vyhral dve etapy, keď sa mu zadarilo z úspešného úniku. Žltý dres mal na sebe počas dvoch dní. Na „Starej Dáme“ štartoval celkovo 18-krát, čo ho radí na čelo historiských tabuliek v počte štartov. Totožné číslo mu svieti pri počte štartov na Paríž – Nice, kde získal tri etapy. Rodák z Châtellerault bol predovšetkým silný tempár a často si naskakoval do únikov. Okrem iného patril aj k francúzskej časovkárskej špičke, titul národného šampióna v tejto disciplíne získal šesťkrát. Ostatné úspechy zbieral hlavne na domácich cestách. Spomenúť môžeme štyri celkové víťazstvá na Tour du Poitou Charentes alebo triumf na GP Ouest-France. Chavanel ovládal aj jazdu na klasikárskom teréne, veď dvakrát opanoval jarné preteky Tri dni de Panne a tešil sa na klasikách Dwars door Vlaanderen alebo Brabantskom šípe. Na kockách toho mohol povedať aj o niečo viac, najbližšie k veľkému víťazstvu bol v roku 2011. Vtedy skončil na monumente Okolo Flámska na druhom mieste za Belgičanom Nickom Nuyensom.
Do profesionálneho kolotoča vstúpil v roku 2000 v tíme Bonjour. Potom preskočil do francúzskeho celku Cofidis, v roku 2009 sa upísal Quick-Stepu. Tam pobudol až do konca sezóny 2013 a prešiel do projektu IAM Cycling. Posledné tri ročníky strávil v Direct Energie, kde aj ukončil kariéru.
Mathew Hayman (Austrália, 40 rokov)
Počet víťazstiev: 3
Hayman dlhodobo patrí k uznávaným cyklistickým pomocníkom a na víťazstvá sa veľmi nesústredil. No keď už na neho prišiel rad, išlo o niečo veľkolepé. Jeho najväčší úspech je víťazstvo na najslávnejšej klasike Paríž – Roubaix z roku 2016. Na posvätnom velodróme v Roubaix porazil klasikársku legendu Toma Boonena a šokoval celý cyklistický svet.
Špecialista na kocky započal svoju kariéru v tíme Rabobank v roku 2000. Hayman z holandského tímu sa v roku 2010 presunul do tímu Sky. Tam závodil štyri sezóny a v roku 2014 sa dostal do zostavy stajne Mitchelton-Scott (vtedy ešte s názvom Orica GreenEDGE). V drese austrálskeho tímu dokázal pri 17. účasti na Paríž – Roubaix dosiahnuť až na samotný vrchol. Celkovo má na konte tri víťazstvá z profesionálneho pelotónu. V roku 2011 vyhral jednodňové preteky Paris-Bourges a v sezóne 2005 ovládol celkové poradie na závode Sachsen-Tour. Hayman však cez zimu ešte úplne neoddychuje, svoj príbeh ukončí domácimi pretekmi Tour Down Under v januári.
Franco Pellizotti (Taliansko, 40 rokov)
Počet víťazstiev: 12
Talian sa špecializoval na vrchárske preteky. To preukázal na Giro d’Italia, keď v rokoch 2006, 2008 a 2009 vyhral tri etapy. V roku 2009 skončil na tomto podniku na celkovom treťom mieste. V tú istú sezóna si uchmatol titul pre najlepšieho vrchára na Tour de France. Tieto dva úspechy mu však boli odobrané kvôli nezrovnalostiam v biologickom pase. V krvi sa mu našli „podozrivé množstvá niektorých látok“ a bol mu udelený dvojročný zákaz pretekať.
Pelizotti začal pretekať v tíme Alessio – Bianchi, potom prestúpil do Liquigasu. V talianskom celku bol až do spomínanej sezóny 2009. V roku 2012 sa na scénu vrátil a obliekol sa do dresu prokontinetnálneho tímu Androni – Giocattoli. V roku 2017 sa upísal celku Bahrain-Merida.
Igor Antón (Španielsko, 35 rokov)
Počet víťazstiev: 14
Antón je odchovancom baskickej školy a špecializoval sa na stúpania. Vďaka tomu dokázal vyhrať vrchárske etapy na Vuelte a Giro d’Italia. Jeho jediná víťazná etapa na talianskej Grand Tour finišovala na obávanom stúpaní Monte Zoncolan. Na Vuelte dokázal vyhrať celkovo štyri etapy v rokoch 2006, 2010 a 2011. V ročníku 2010 to mal dokonca výborne rozohrané v boji o celkový triumf, no pred červeným dresom ho zastavil ťažký pád. Od roku 2005 jazdil v baskickom tíme Euskaltel – Euskadi. Potom si obliekal dresy Movistaru a Dimension Data.
Filip Taragel (Slovensko, 26 rokov)
Slovák pôsobil v tíme Dukla Banská Bystrica a tento rok ešte stihol získať víťazstvo na Grand Prix Chantal Biya na ceste. Išlo však o perspektívneho jazdca na dráhe. Svoju kariéru sa rozhodol ukončiť z viacerých dôvodov a v rôznych rozhovoroch dokázal popísať fungovanie slovenskej cyklistike, pričom sa nevyhol ani kritike. O jeho dôvodoch odchodu a trápeniach slovenskej cyklistiky sa dozviete viac v relácii Cyklopodcast, ktorej poskytol rozhovor.
Zdroj: velonews
