Modrá, červená, čierna, žltá a zelená. Iba jeden jazdec v pelotóne má na sebe ikonické farby Medzinárodnej cyklistickej únie. Dúhový dres sa líši od klasických tímových farieb a jeho nosenie je pre každého jazdca vrcholom cyklistickej kariéry. Aká je história dúhového dresu, prečo sa vybrali také farby a čo je tá údajná kliatba?
Čo je dúhový dres?
Dúhový dres – biely dres s logom hlavného sponzora, pod ktorým sa nachádza päť horizontálnych pruhov na bielom pozadí. Počas celého roka ho nosí jazdec, ktorý vyhral UCI cyklistické majstrovstvá sveta v danej disciplíne – na ceste sú to individuálna časovka a cestné preteky. Okrem kráľovnej cyklistiky sa ikonický trikot využíva v dráhovej a horskej cyklistike a BMX.
Od roku 1997 vyrába dúhový dres pre účely pódiových osláv Santini, dodávatelia tímového oblečenia však vytvárajú vlastný dizajn. Ten má však prísne pravidlá a dúhový dres je tak ľahko poznateľný v pelotóne. Ak úradujúci svetový majster nenosí tento dres na pretekoch, dostane pokutu od 2500 do 5000 švajčiarskych frankov. Výnimkou je situácia, kedy majster sveta vedie celkové poradie pretekov. Napríklad Peter Sagan v roku 2018 po 2. etape na Tour de France vymenil svoj dúhový dres za žltý.
Prišiel s prvými profesionálnymi majstrovstvami
Medzinárodná cyklistická únia (UCI) prvýkrát usporiadala Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike v roku 1921. Prvých šesť rokov podujatia sa však na ňom zúčastňovali iba amatéri.
Až v roku 1927 uzrel svetlo sveta dúhový dres. Na trati na Nürburgringu sa konal svetový šampionát v chaotických podmienkach, kedy na ňom pretekali amatéri s profesionálmi. Neskôr sa zaviedli samostatné preteky pre tieto kategórie, aby sa neskôr rozdelili na mužov Elite, jazdcov pod 23 rokov a juniorov v časovke, i cestných pretekoch.
Prvýkrát sa v novej ére majstrovstiev na novo-otvorenom motoristickom okruhu pri Nürburg radoval teraz už legendárny Talian Alfredo Binda. Poľahky vyhral nad svojím veľkým rivalom Costantem Girardengom.
Bolo to veľké víťazstvo pre Taliansko. Ich jazdec sa prvýkrát stal jazdcom s titulom majstra sveta, keďže favorizovaní Francúzi sa kvôli účasti amatérov nezúčastnili. Organizátori boli radi, že vyhralo najväčšie cyklistické meno doby. Väčšinový fanúšikovský tábor Girardenga však nebol spokojný, ale táto kapitola patrí do iného príbehu – o dvoch najväčších talianskych cyklistoch 20. rokov.
Status legendy
Vedúci cyklistický orgán sa zhodol, že po celý ďalší rok bude Binda nosiť dúhový dres. Boli na ňom pruhy s farbami olympijských kruhov, čo tiež malo znamenať spojenie všetkých národov. Tento symbol sa – rovnako ako myšlienka olympiády – zachoval až dodnes.
Britský cyklistický magazín Cycling vtedy nazval šampionát profesionálov a amatérov fiaskom, ale Taliani boli spokojní. „Plakať kvôli cyklistickým pretekom môže byť prehnané,“ uviedla talianska denná tlač La Stampa. „Ale my, Taliani, prítomní v tom čase sme cítili hrčku v krku a slzy v očiach.
Obhajoba kvôli kontroverznej situácii s Girardengom o rok neprišla. Obaja preteky nedokončili, lebo rivalita medzi jazdcami v talianskom tíme im nedovolila spolupracovať. V Budapešti vtedy zvíťazil neznámy Nemec Georges Ronsse, ktorý vyhral aj v sezóne 1929.
Legenda talianskych pretekov Giro d’Italia Alfredo Binda sa tešila ešte v rokoch 1930 a 1932. Ako jeden z najlepších pretekárov histórie priniesol dúhovému dresu prestíž a nepochybne o jedno z najslávnejších ocenení v športe vôbec. Tri triumfy majstrov sveta zopakovali v histórii len Rik Van Steenbergen, Eddy Merckx, Óscar Freire a Peter Sagan.
Kliatba dúhového dresu
Ak má jazdec dúhový dres na pretekoch, je takmer neprehliadnuteľný. Každý si dáva pozor na jeho útoky, s čím prichádza veľký tlak. Hovorí sa o „kliatbe dúhového dresu“, keď sa jazdcom s legendárnymi pruhmi darí menej. Navyše, séria historických udalostí vzbudila dojem, že majster sveta má smolu.
Ako úradujúci majster sveta nešťastne zomrel Jean-Pierre Monseré v roku 1971. Tom Simpson v roku 1965 si zlomil nohu a minul takmer celú sezónu. Legendárny Ír Stephen Roche po neuveriteľných úspechoch na víťazných Giro, Tour a MS mal v nasledujúcom roku 1988 poranené koleno. Luis Leblanc si po zisku dúhy v roku 1997 poranil koleno. Laurens Brochard sa v roku 1997 aktívne zúčastnil na dopingovom škandále Festina na Tour de France.
Svetový šampionát sa v roku 1981 konal v Prahe a vyhral tam Freddy Maertens. Belgičanovi sa však v ďalej sezóne vôbec nedarilo. Vo svojej ďalšej kariére získal iba dve víťazstvá.
Freddy Maertens 🇧🇪wins the 1981 World Championships in Prague with Saronni 2nd and Hinault 3rd. This was a great bunch gallop at the end 😉 #Imola2020 pic.twitter.com/HD7FnIDqqD
— Pro Cycling Memories (@ClipsCycling) September 23, 2020
Paolo Bettini si prežil osobnú tragédiu. Po jeho víťazstve o pár dní zomrel jeho brat Sauro. Talian však v roku 2007 svoj titul obhájil.
Najlepší klasikár desaťročia Philippe Gilbert po víťazstve na domácej trase zakončil svoj parádny rok 2012. V nasledujúcom roku však Belgičan vyhral iba jednu etapu na Vuelta a España.
Mads Pedersen ako 23-ročný vyhral dres na extrémne ťažkej edícii 2019. Dán však počas obľúbených jarných klasík nemohol dres ukázať, keďže vo svete začal panovať COVID-19. Vyhral jednu etapu na Okolo Poľska po veľmi dobrom šprinte a v parížskej etape na Tour de France bol senzačne druhý.
Sagan získal s dúhovým dresom najväčšie úspechy
Peter Sagan je niekde medzi potvrdením „kliatby“ a jej vyvrátením. Po druhom víťazstve v roku 2016 zažil v ďalšom roku plno sklamaní. Na klasikách vtedy vládol Greg Van Avermaet a oba kockové monumenty Paríž – Roubaix a Okolo Flámska ukončil mimo top 20.
Na Miláno – San Remo 2017 prehral azda najtesnejšie v kariére. Úspechy však mal. Vyhral Kuurne-Brusel-Kuurne a pár etáp na Tirreno-Adriatico. Na Tour de France 2017 vyhral hneď tretiu etapu, ale v tej štvrtej prišiel neslávne známy incident a vylúčenie. Po reštartovaní sezóny na Okolo Poľska prišiel po prvú etapu, vyhral etapu aj na BinckBank Tour a po víťazstve v Québecu si prišiel po tretí dúhový dres.
Pre Sagana kliatba, pre iných úspech.
V dúhovom drese však Sagan získal dva najväčšie triumfy kariéry – Okolo Flámska 2016 a Paríž – Roubaix 2018. Dokázal dres vyhrať trikrát za sebou, čo sa nikomu nepodarilo.