Máme za sebou pre niektorých divákov najatraktívnejšiu časť cyklistickej sezóny – jednodňové podniky, ktoré sa označujú ako jarné klasiky. Tieto preteky sa vyznačujú hlavne nepredvídateľnosťou, zložitým terénom a vysokou prestížou. Poďme si zrekapitulovať najdôležitejšie momenty jarnej sezóny.
Prvými belgickými pretekmi boli Omloop Het Nieuwsblad. Pre väčšinu jazdcov ide o generálku pred hlavnou časťou sezóny. Hoci sa na trať postavilo viacero väčších mien, závod vyhral mladý Dán Michael Valgren. Ten šikovne unikol tesne pred cieľom a nechal za sebou jazdcov ako Gilberta, Vanmarcka, Stuyvena alebo Démara.
Prvý skutočný krst ohňom prišiel na Strade – Bianche. Tieto mladé preteky ovládol talentovaný Belgičan Tiesj Benoot. Tento rok sa o zápletku postaralo blato na toskánskych cestách, ktoré narobilo problém mnohým favoritom. Mali sme možnosť vidieť epické cyklistiké divadlo, ktoré ponúklo početné nástupy, nádhernú scenériu v cieľovom meste Siena alebo objavenie talentov v podobe Wouta Van Aerta alebo aj víťaza Benoota. Mladíci podali v Taliansku perfektný výkon a dobré výslekdy prichádzali aj v ďalších pretekoch.
Nepredvídateľný bol aj prvý monument sezóny – Miláno-San Remo. Jedná sa aj o najdlhšie preteky celého cyklistického kalendára. Hoci sa zdalo, že o víťazstvo si to rozdá skupina vpredu, prišlo to, čo nečakal snáď nikto. Kto by pred štartom čakal, že „Primaveru“ ovládne domáci Žralok z Messiny, Vincenzo Nibali? Na Poggiu predviedol skvelý nástup a dokonalý zjazd. Jeho útok bol tak prekvapivý, že hlavná favoriti ako Kwiatkowski alebo Sagan nedokázali reagovať a Vincenzo potvrdil, že patrí medzi najuniverzálnejších jazdcov pro-pelotónu. Veď mať pri svojom mene víťazstvá zo všetkých pretekov Grand Tour, Okolo Lombardie a po novom aj Miláno-San Remo už o niečom svedčí. Možno mu tam ešte chýba zisk dúhového dresu. Keby sa mu to tento rok na trati v Innsbrucku podarilo, neboli by sme prekvapení.
Po dvojici prestížnych talianskych závodov nasledovali možno ešte prestížnejšie flámske klasiky. Minulý rok sme na dláždených cestách videli jednoznačnú dominanciu jedného jazdca – Grega Van Avermaeta. Tento rok to bol dokonca celý jeden tím – Quick-Step Floors. Ale poďme pekne po poriadku.
Prvé flámske preteky z kategórie World Tour sú E3 Harelbeke. Tu sme mali možnosť vidieť snáď najväčšiu dominanciu Quick-Stepu. Prvé 2 priečky obsadili jazdci belgického tímu. Jednalo sa o Terpstru a Gilberta. Výsledkom predchádzala výborná taktika Quick-Stepu a čiastočne frustrácia ostatných jazdcov z početnej prevahy.
Slovenských fanúšikov potešil výsledok z pretekov Gent-Wevelgem. Preteky rozhodol hromadný šprint v ktorom Peter Sagan potvrdil, že najdôležitejším receptom na víťazstvo v špurte je načasovanie. Veď za sebou nechal rýchlikov ako Démareho alebo Vivianiho. Talian z tímu Quick-Step sa po pretekoch rozplakal. Aj to svedčí o víťaznej mentalite, ktorá v Quick-Stepe panuje.
Only the best compete in Flanders Fields and for the third time it was @petosagan who excelled ??? pic.twitter.com/9aDASbvGeD
— GentWevelgem (@GentWevelgem) April 19, 2018
Druhé miesto na Gent-Wevelgem sa odčinilo víťazstvom Yvesa Lampaerta na pretekoch Dwars door Vlaanderen a hlavne Okolo Flámska. Belgický sviatok cyklstiky ovládol Niki Terpstra. Ten sa opäť mohol spoľahnúť na tímovú podporu, ktorú iní jazdci nemali. Sila Quick-Stepu spočívala v tom, že vpredu mali niekoľko jazdcov, ktorí patrili medzi najväčších favoritov. Či už išlo o Gilberta, Lampaerta alebo Štybara. Tak bol útok iných jazdcov z tejto skupiny priam nemožný, lebo „podlahári“ mali ešte viacero možností na víťazstvo. Taktiež sa pod výsledky podpísala neochota iných tímov spolupracovať. Situáciu najlepšie popisuje video, v ktorom Sagan prosí o pomoc, no nikto nereagoval. Nereagovali ani tímy, ktoré v úniku nemali nikoho. Asi vychádzali z filozofie, že pomôcť Saganovi by im zjavne víťazstvo neprinieslo. Wolfpack (vlčia svorka), ako sa prezývajú jazdci Quick-Stepu našli recept na najväčších favoritov akým sú práve Sagan alebo Van Avermaet.
#RVV18 #RondevanVlaanderen
Sagan asking for collaboration… Quick Step & Trek riders won’t do it, of course. pic.twitter.com/qazW4Mw18J— Brain on Wheels ? (@BrainOnWheels) April 1, 2018
Pred pretekmiai Paríž-Roubaix padli tiež nepríjemné a nešťastné slová zo strany cyklistickej legendy Toma Boonena. Podľa jeho slov by mal Sagan menej sústrediť na pomoc iných tímov, ale viac na seba. Sagan odpovedal pred pretekmi na sociálnych sieťach, kde iba uverejnil fotografiu, kde mu Boonen gratuluje k výhre na Majstrovstvách sveta. Slovenský cyklista odpovedal ešte lepšie priamo na dlažobných kockách v severnom Francúzsku. Na Pekle Severu nastúpil 54 kilometrov pred cieľom a tento útok premenil do druhého víťazného monumentu v kariére. Zaujímavé je, že jeho nástup nebol pokrytý a v zázname môžeme vidieť pasivitu jazdcov, ktorým Tourminátor unikol. Či tento atak iní jazdci podcenili, je už iba otázkou minulosti. Fanúšikovia Petra Sagana našli hrdinu aj v podobe Silvana Dilliera, ktorý bol ochotný pomáhať Saganovi. Bez neho by pravdepodobne bola výsledková listina odlišná.
Bohužiaľ, po oslavách víťazstva Petra Sagana sa cyklistická verejnosť dozvedela veľmi smutnú správu. Po nehode na pretekoch Paríž – Roubaix vyhasol život maldého cyklistu Michaela Goolaertsa.
Nasledovali ardénske klasiky. Trojica pretekov, ktoré sa vyznačujú hlavne prudkými stúpaniami. Na Amstel Gold Race si pripísal ďalšie víťazstvo Michael Valgren. Výborný výkon opäť podal Peter Sagan, ktorý neúnavne pokrýval mnohé útoky a už to vyzeralo, že by došlo k šprintu čelnej skupiny, kde by pravdepodobne vyhral Slovák. To sa však nestalo a Valgren spolu s Romanom Kreuzigerom nastúpili a dotiahli to až do cieľa. Sagan skočnil na štvrtom mieste a ukázal, že má šancu tieto preteky v budúcnosti vyhrať.
Posledné štyri roky mali preteky Valónsky šíp iba jedného víťaza – Alejandra Valverdeho. Tento rok sa však musel na ikonickom stúpaní Mur de Huy skloniť pred Julianom Alaphilippeom. Jazdec tímu Quick-Step sa v cieli neradoval, lebo netušil, že vyhral. Alejandro došiel na druhom mieste a skončila sa víťazná séria. Ktovie, či Francúz nezačal novú. Schopnosti na to jednoznačne má.
Dominancia Quick-Stepu pokračovala aj na štvrom monumente sezóny, Liège – Bastogne – Liège. Na najstaršej a zároveň poslednej klasike sa zrodilo najväčšie prekvapenie jarnej časti sezóny – víťazstvo Boba Jungelsa. Luxemburčan ukázal, že je dobrým tempárom a 18 kilometrov pred cieľom zaútočil. Skvelú robotu v stíhacej skupine robil Alaphilippe, ktorý dobre prerušoval tempo ostatných jazdcov. Valverde sa nedostal ani to prvej desiatky a nedokázal vyhrať ani jeden z pretekov ardénskeho týždňa. Naposledy sa tak stalo ešte v roku 2013.
Tak toto bola prvá dôležitá časť sezóny. Mali sme možnosť vidieť tímovú prevahu, ale aj signál Sagana v Roubaix, že sa s tým dá niečo urobiť. Po výborných výkonoch na Okolo Katalánska sme čakali, že Valverde dokáže vyhrať nejaký závod z Ardénskeho triptychu. Bohužiaľ sa tak nestalo, to však určite nie je Valverdeho koniec. Jednoznačne bude patriť medzi top favoritov na Majstrovstvách sveta, ktoré budú pre množstvo vrchárov jedinou možnosťou získať dúhový dres.
Dôležitým poznatkom je aj to, že mnoho jazdcov, ktorí jazdia na celkovú klasifikáciu na Tour de France si prišlo vyskúšať nejakú kockovanú klasiku. Jedna z etáp tohtoročnej Tour de France sa pôjde práve na úsekoch s mačacími hlavami. V roku 2014 sme mohli vidieť, že tento terén dokáže zamiešať so šancami na žltý dres. Spomenúť môžeme Vincenza Nibaliho, ktorý sa na tohtoročnom Okolo Flámska držal veľmi statočne.
Z klasikárskej časti sezóny plynule prechádzame do obdobia, kedy vrcholia prípravy na prvé Grand Tour preteky roku- Giro d’Italia. Tieto preteky ponúknu iný príbeh.
Pekný článok a videá. Ďakujem za informácie. Veľmi fandím Peťovi je doslova chodia reklama pre Slovrnsko!