Slovinec Primož Roglič (:tjb:) vyhral Vuelta a Espaňa 2021. Tretíkrát za sebou.
Bolo to jedno z najdominantnejších víťazstiev. Okorenené štvoricou etapových triumfov. Roglič sa po vypadnutí na Tour de France opäť vrátil do Španielska, aby ukázal, ku komu je maillot rojo prišité ako bol zelený dres Petrovi Saganovi.
Nebola to okulahodiaca útočná jazda, ktorá Rogličovi vyhrala Vueltu. Skôr vytrvalosť, ani jeden vážny krok vedľa a celkové užívanie si pretekov stáli za spanilou jazdou 31-ročného domimátora.
Ako teda Roglič vyhral Vueltu s náskokom 4:24 min na druhého Enrica Masa (MOV) a so 7:40 na tretieho Jacka Haiga (TBV)?
Hneď v červenom
Úvodná časovka mala pred začiatkom len niekoľko otázok. Všetky sa týkali Primoža Rogliča. Po vypadnutí z Tour veľmi nepretekal, jedine na olympiáde, kde si zobral zlato v časovke. Bude mu to málo najazdených kilometrov stačiť? A bude na technickej trase okolo Katedrály v Burgose riskovať?
Forma bola výborná a riskovať nemusel. Roglič pokračoval tam, kde na konci roka 2020 prestal – v červenom drese. Ostatní konkurenti strácali približne 20 dvadsať sekúnd. Mas stratil 18, Yates 20, López a Haig 21, Bernal až 28.
Pre silný protivietor na Picón Blanco v tretej etape sa celkové poradie nemalo ako meniť. Červený dres zobral Rein Taaramäe (:iwg:), Estónec vyhral aj etapu. Team Jumbo-Visma nemal problém odovzdať červený dres jazdcom z úniku, o ktorých vedel, že sa celé tri týždne s najlepšími neudržia.
Odovzdávanie červeného dresu je podľa hlasov z Jumbo-Visma spôsob, akým vedia zmenšiť tlak vyvíjaný na Rogliča. Menej mediálnych povinností, menej pracovania na čele pelotónu a menej pocitu, že vedie preteky. Aj tak je dôležité byť prvý až na konci, že?
Výbušnosť je Rogličova doména
Dramatická koncovka sa odohrala v šiestej etape, na dvojkilometrovom kopci Alto de la Montaña de Cullera. Roglič bol na ňom z favoritov najlepší, nepodarilo sa mu dohnať na Magnusa Corta (:efn:) zo skorého úniku. Preukázal však to, v čom je z vrchárov najlepší – približne tridsaťsekundové nástupy, v ktorých si rýchlo vytvorí náskok. Roglič vyzliekol Kennyo Elissonda (:tfr:) z červeného dresu.
Tím INEOS Grenadiers nesprávne zvolil taktiku a do dvojkilometrového kopca nasadil pre svojich lídrov veľmi tvrdé tempo. Yates aj Bernal stratili niekoľko sekúnd. Haig až 34, keďže lídrom Bahrain Victorious bol stále Mikel Landa.
Neutralizované šialenstvo
Siedma etapa bola z jedných, ktorá sa vysielala naživo v celej dĺžke. Možno preto, že sa čakal absolútne šialený štart sprevádzaný mnohými útokmi. Všetko sa do bodky splnilo.
Vytvoril sa veľký únik, z ktorého neskôr vzišiel ako víťaz Michael Storer (DSM). Bahrain Victorious dopredu poslal Jacka Haiga (TBV), ktorý si zarobil približne dve minúty na Rogliča a spol, čo sa mu neskôr hodilo. Austrálčan sa pomaly stal novým lídrom svojho tímu.
Už v strede etapy sa o útoky snažil Richard Carapaz (:ins:) pre INEOS Grenadiers. V tej chvíli však nešťastne spadol Alejandro Valverde (MOV), Movistar prišiel o dôležitý taktický kľúč a etapa sa zneutralizovala. Až tak, že nikto o skupiny favoritov nezaútočil.
V siedmej etape sa skloňovala hlavne sila tímu Jumbo-Visma, ktorý sa naozaj nezdal byť nejak konkurencieschopný a predpokladalo sa, že to bude veľká slabina Rogliča. Ako veľmi sme sa mýlili.
Roglič vs Mas
Okrem úchvatného, 80-kilometrového sóla Damiana Carusa (TBV), sa v nedeľnej 9. etape diala akcia za ním.
Enric Mas (MOV) potvrdil, že je hlavným konkurentom Rogliča, keď sa dvojica zbavila všetkých protivníkov. Poradie Slovinec – Španiel vo virtuálnom poradí sa udržalo v podstate až do Santiago de Compostela na samom konci.
Haig a López boli druhí najsilnejší a mali si to rozdať o pódium. A INEOS Grenadiers? Adam Yates útočil veľmi skoro, vystrieľal svoje náboje a Egan Bernal sa trápil s formou.
„No risk, no glory, huh?“
Desiata etapa – únik s veľkým náskokom, Odd Christian Eiking (:iwg:) je už určite v červenom drese. Nikto sa nikam nehrnie, už druhý týždeň každý zápasí s extrémnymi horúčavami. Keď tu zrazu v pelotóne na záverečnom stúpaní útočí Primož Roglič (:tjb:).
Čo? Prečo? Načo toľký risk?
Slovinec sa chladnokrvne odpútal od všetkých a išiel si po najviac vydretých 10 sekúnd na svete. Po konci Puerto de Almáchar totiž nasleduje dlhý, kľukatý zjazd a ešte dvojkilometrová rovina do cieľa.
Na jemnej vrstve piesku sa príliš sebavedomý Roglič pošmykol a spadol. Neprivodil si žiadne zranenia, ale sám sebe dal facku, že treba si vybrať momenty, v ktorých riskovať. Sám mal k dispozícii oveľa lepšie príležitosti na útok v etape číslo 3, 7 a 9.
V cieli sa smial s pamätnou vetou tejto Vuelty (podľa ktorej sa už aj tlačia tričká!): „No risk, no glory, huh?“ – „Žiaden risk, žiadna sláva, huh?“.
Chuť napravená na stene
V nasledujúcej etape číslo 11 to už bol opäť plne koncentrovaný Roglič. Počkal si na záverečnú stenu vo Valdepeñas de Jaén a ukázal, že na stúpaní ako Mur de Huy nemá pri absencii Juliana Alaphilippa konkurenciu. Dobre sa s ním držal Mas, ale Slovinec bol, čo sa týka záverečného nástupu, o triedu lepší.
Tím stačil
Tento rok nepíšeme o zaváhaniach tímu Jumbo-Visma na rovinatých a zvlnených etapách. Žiadne veľké chyby sa neudiali. Po toľkých rokoch má Roglič okolo seba kvalitný tím, a skúsení borci ako Robert Gesink alebo Steven Kruijswijk režírujú mladú silu Seppa Kussa či Sama Oomena, a na rovinách ťahá nedocenený Nathan van Hooydonck.
Dôležitý je fakt, že na konci Vuelty bol holandský tím stále v plnej zostave s ôsmimi mužmi. Movistar skončil so štyroma jazdcami, Ineos s piatimi. Preto platí domienka ako pri Pogačarovom UAE Team Emirates na Tour de France – zostava nebola najsilnejšia, ale súperi nemali kapacitu a možno ani recept, aby to využili. A treba povedať, že Kuss, Oomen, Koen Bouwman aj Kruijswijk postupne rástli do formy.
Víkend, v ktorom sa ani lístok nepohol
Etapy číslo 14 a 15 nepriniesli v boji o celkové poradie žiadne zmeny, dokonca ani vzrušenie. Všetci čakali na brutálny posledný týždeň.
Svoje momenty slávy si užíval Odd Christian Eiking (:iwg:). Červený dres držal až šesť dní. Ak pripočítame víťaznú etapu a červený dres Reina Taaramäa, ide o vynikajúcu Vueltu pre Intermarché Wanty Gobert.
Ako Primož Roglič vyhral Vuelta 2021?
Bernal vyzval, ale len rozhodol Vueltu
17. etapa Vuelta a Espaňa 2021 sa končila na legendárnom kopci Lagos de Covadonga. Akcia sa však tvorila už od predposledného stúpania dňa, keď Pavel Sivakov a Tom Pidcock rozprúdili v Rogličovej skupine drsné tempo. Prečo?
Aby Egan Bernal (:ins:) 60 kilometrov pred cieľom vyložil všetky karty na stôl. Na jeho kolese bol ihneď Primož Roglič (:tjb:), ktorého v daždivom počasí už potom nikto nevidel.
Bernal vyzval Rogliča na súboj 1 v 1. Mas a Movistar zaspali a doterajšia strata 35 sekúnd Rogliča sa začala zväčšovať.
Na stúpaní k jazerám v národnom parku Picos de Europa bol rodák z Trbovlje oveľa lepší ako Kolumbijčan zo zaoceánskej Bogóty. Pre Bernala sa ambiciózny útok skončil stratou, v podstate rozhodol o víťazstve Vuelty. Na dlhej rovine ťahal on aj Roglič, a na veľký pelotón vedený Bahrainom si vypracovali náskok.
Roglič si potom prišiel po svoj „najlepší triumf na Vuelte“. Konečne vyhral v sólo štýle, nie len v nezachytiteľnom šprinte do kopca. Dominancia Jumbo-Visma potvrdil Sepp Kuss druhým miestom v etape.
Gamoniteiru
Miguel Ángel López ovládol najťažší kopec Vuelty – Alto d’El Gamoniteiru. 18. etapa sa niesla tak, že Bernal opäť skúsil niečo vymyslieť, ale silnejší ako Roglič nebol. Vždy keď zrýchlil, Roglič bol na jeho kolese. Až by sa zdalo, že Kolumbijčan iba zdvíha tempo.
Za radujúcim sa Lópezom si Roglič prišiel po osem sekúnd v neprospech Enrica Masa. Haig vyzeral oslabený, ale držal sa na celkovom štvrtom mieste.
Šialený chaos Rogliča minul, Vuelta 2021 je jeho
Posledná kopcovitá etapa neobsahovala dlhé kopce. Ich počet sa ale zvýšil a dostali sme tak niečo ako poslednú etapu Okolo Basicka, alebo ardenskú klasiku.
INEOS Grenadiers spustil ofenzívu už v posledných 65 km. Do najlepšej skupiny však prepašovali len Adama Yatesa a Egan Bernal začal strácať. Vzadu ostal aj Miguel Ángel López. Toho sa chopil Bahrain Victorious, ktorý mal po ruke okrem Haiga aj Gina Mädera a z úniku Marka Paduna.
V skupine, kde boli okrem Haiga aj Mas, Roglič a Yates, začali borci Bahrainu ťahať tak silno, že ukončili pódiové ambície Lópeza i Bernala. Na tretie miesto dosadili Haiga.
Jazdec Movistaru López neuniesol prehru a frustrovaný odstúpil. Bernal prišiel o biely dres, ktorý na konci Vuelty získal Mäder.
Išlo o ukážkovú taktiku Bahrain Victorious.
Zato Ineos stratil aj to, čo mal. Bernal nestihol delenie, Yates zas dlho taktizoval a nevyužil to, že Haig bol na poslednom kopci v problémoch. Neťahal, možno rozmýšľal o etapovom triumfe, možno o získaní sekúnd na pódiu. Nakoniec váhal až tak, že nemá nič.
Roglič sa len pozeral, čo sa okolo neho deje. Steven Kruijswijk najprv neutralizoval nejaké útoky a keď sa bojovalo v podstate muž-proti-mužovi, Roglič nemal žiaden problém ustrážiť si celkové vedenie. Dokonca sa zdalo, že ani nemal záujem chytiť nástup Clémenta Champoussina (ACT), ktorý oslavoval životný triumf.
Primož Roglič bez problémov
Záverečný boj s chronometrom všetko potvrdil a podpísal. 31-ročný bývalý skokan na lyžiach získal tretiu Vueltu za sebou – výkon, ktorý sa v histórii podaril len Tonymu Romingerovi a Robertovi Herasovi. Opäť využil Vuelta a Espaňa na to, aby zakryl svoje pády a zlyhania z predošlých mesiacov.
Tentokrát to bol pád na Tour de France, ktorý mu zastavil vysnené plány v sezóne. S olympijským zlatom v časovke je tak sezóna Rogliča opäť uchvátna.
Mas skončil druhý. Haig za sebou udržal svojho bývalého lídra z tímu Mitchelton Scott Adama Yatesa, ktorý pokazil druhú časť časovky.
Verdikt
Primož Roglič Vuelta 2021 – to sú slová, ktoré idú k sebe.
Tretia Grand Tour sezóny a tretí víťaz, ktorý bol zároveň najväčším favoritom. Po Eganovi Bernalovi z Giro d’Italia a Tadejovi Pogačarovi z Tour de France je to ďalší najlepší jazdec na etapáky súčasnosti, ktorý vyhral trojtýždňové preteky.
Bol jednoznačne o úroveň vyššie nad ostatnými. Jeho tím pracoval spoľahlivo. A keď aj ostatní mali lepšiu podporu, nakoniec rozhodla individuálna sila.
Moment, v ktorom Roglič vyhral, bol jeho únik s 24-ročným Eganom Bernalom, ktorý bol po Covid-19 a po poklese formy. Obaja mali vtedy na konte dve víťazné Grand Tours v kariére. Ale len jeden z nich už má na konte tretiu.
Súboj Roglič – Bernal – Pogačar v plnej forme sa v roku 2021 nekonal. Ďalšia jednoznačná Grand Tour od favorita však iba zdvihla nutnosť veľkého stretu v ďalšej sezóne. Najpravdepodobnejšia sa javí Tour de France.
