Slovenský cyklista Lukáš Kubiš má pred sebou hlavný cieľ sezóny – preteky Tour de l’Avenir, označované ako aj „Tour de France pre mladých“.
Dvadsaťjedenročný rodák z Detvianskej Huty patrí do reprezentácie Slovenska. Na najprestížnejšie mládežnícke podujatia sa dostala vôbec prvýkrát v histórii. S jazdcom Dukla Banská Bystrica sme sa rozprávali aj o jeho minulosti, pretekoch Okolo Slovenska a skúsenosti na nedávnych olympijských hrách, kde sa predstavil v cestných pretekoch a časovke ako najmladší jazdec.
Jedna z predných postáv slovenskej U23 scény má na konte jedno profesionálne víťazstvo – etapu na kamerunskom podujatí Grand Prix Chantal Biya. Jeho veľkými výsledkami sú však napríklad dve tretie miesta na majstrovstvách Slovenska v kategórii Elite, druhé miesto z časovky Elite v roku 2020. Pozoruhodné výsledky dosahuje Kubiš hlavne po návrate z minuloročnej pandemickej prestávky.
V roku 2021 skončil 11. na kvalitne obsadenej jednorazovke vo Valónsku, kde sa zúčastnili i World Tour borci ako Christophe Laporte, Marc Sarreau, alebo Timo Roosen. V dobrej sezóne pokračoval na dôležitých pretekoch pre jazdcov do 23 rokov – Závod míru zo seriálu Nationals Cup, rovnakého ako slávny Avenir. Tretie miesto získal v náročnej etape, v ktorej prežil viaceré kopce a na záver špurtoval.
Olympijská skúsenosť
Ako ste sa vysporiadali so zmenou podmienok na ceste do Tokia a naspäť?
S aklimatizáciou ani jet-lagom problémy nemávam. Po príchode bol síce sedemhodinový časový posun, ale bola tma a ja som spal. Ani v minulosti mi to problémy nerobilo. Keď sme prišli domov, rovnako som nemal problém. Moje telo sa s tým vie vyrovnať zo dňa na deň, za čo som veľmi rád.
Slovenské média sa možno až prehnane kriticky stavali k vášmu výkonu v olympijskej časovke. Boli v niečom problémy?
Pred štartom sme videli, že tam boli svetové mená. A potom to bolo proste o tom, že niekto sa na štart musel postaviť. Vnímam to ako veľkú skúsenosť, za čo som veľmi vďačný. Beriem to s veľkou rezervou a hlavne s tým, že v budúcnosti môžem urobiť ďaleko väčší progres.
Ako prebiehalo sťahovanie jazdcov z trate počas cestných pretekov na OH?
Organizátor nastavil určité body na trati. Ak ste na nich mali stratu 12 minút, stiahli vás z trate. Veľa ľudí na to nadávalo. So mnou v skupine ostali aj Greg Van Avermaet alebo Alejandro Valverde, čiže to bolo pre mňa zaujímavé. Na druhej strane, limit bol dosť krutý.
Na Tour de l’Avenir sa idem pobiť o etapu, hovorí Lukáš Kubiš
Aká je vaša forma pred Tour de l’Avenir?
K Tour de l’Avenir sme smerovali celú sezónu. Je to prvý z vrcholov sezóny. Keď sa na to obzriem spätne, myslím si, že forma je dobrá. Dobre sme to dokázali nastaviť a pevne verím, že to práve na Avenire zúročím.
Kedy ste už vedeli, že Slovensko sa zúčastní na Avenire?
Je to prvá pozvánka v histórii Slovenska, vyjazdili sme si to. Vo februári to bolo v štádiu riešenia, bolo to, povedzme, na 70% isté. Ako „dvadsať trojkári“ sme dokázali nazbierať najväčší počet UCI bodov za posledné roky. Mali sme približne 300 bodov a to bol spúšťač. UCI a organizátori si náš všimli a keď sme zajazdili dobré body v pretekoch NCup, tak sa to potvrdilo.
Budete sa sústrediť hlavne na šprintérske etapy, ale pre vás je lepšie, keď sa na trase objavia kratšie kopce a potom sa špurtuje?
Áno, etapy, v ktorých viem prežiť nejaké kopce sú pre mňa vhodnejšie. Vždy sa šprintuje lepšie z menšej skupiny. Čím menšia skupina, tým kvázi „ľahší“ špurt. Ale, samozrejme, sa budem tlačiť do všetkých šprintov. Kdekoľvek, v zjazde, alebo inak…šprinty sú moje a chcem pri nich byť.
Aká je šanca na to, že po dobrom výsledku v Aveniri si vás všimne silnejší tím?
Keď sú výsledky, tak vždy je šanca. A taký poriadny výsledok potrebujem. Vždy je ľahšie sa s dobrým výsledkom niekam posunúť. Pevne verím, že sa mi podarí o nejakú etapu pobiť, vlastne s tým na Avenir idem. Uvidíme, ako to celé dopadne. Sú to najväčšie preteky U23. Vždy sú tam manažéri a skauti World Tour tímov. Určite to bude skvelé podujatie na to sa ukázať.
Keď sme pozerali ostatné ročníky, tak víťazi etáp sú všetko jazdci World Tour. Dúfam, že sa nám tam niečo podarí zajazdiť a nebudeme len „piate koleso“.
Majstrovstvá sveta ako pre neho
Pred pár dňami ste sa stal majstrom Slovenska v časovke do 23 rokov. Ako sa pozeráte na nedeľňajšie cestné preteky?
Dúfam, že jeden z nás Duklákov vyhrá. Chceme preteky spraviť ťažkými.
Ďalším cieľom v sezóne budú majstrovstvá sveta?
Trať majstrovstiev sveta je tiež stavaná na mňa, veľmi mi vyhovuje. Čiže, po Avenire pôjdeme na majstrovstvá Európy, Okolo Slovenska a potom majstrovstvá sveta. Je to tiež jeden z vrcholov, kde je možnosť niečo dokázať a urobiť dobrý výsledok.
Od horákov po nudnú cestu
Ako ste sa dostali k cyklistike?
V mladosti som prestriedal veľmi veľa športov, od atletiky, futbalu…najdlhšie som bol pri bežeckom lyžovaní. Potom môj brat začal s horskou cyklistikou a neskôr mi kúpil horský bicykel. Tak som sa začal voziť na horáku po horách a nejak ma začali zjazdy, skákania a ďalšie veci baviť. Neskôr mi vybavil licenciu do tímu ŽP Podbrezová, kde som ako junior neskôr jazdil. Tam mi dali aj cestný bicykel. Spočiatku ma však cesta vôbec nebavila.
Na začiatku, keď som mal cestný bicykel, tak som na ňom sedel asi iba 500 kilometrov. Musel som na ňom byť, ísť na spoločný tréning a jazdil som iba na horáku. Potom, ani sám neviem ako, ma to chytilo. Začal som naozaj iba cestu, cestu, cestu a rok čo rok som jazdil viac na ceste a na horáku menej. Teraz môžem povedať, že na horáku som nesedel pomaly tri roky. Je to zaujímavé, najskôr som na to nadával a teraz nič iné nechcem robiť.
Tréning cestného cyklistu na otvorených cestách v premávke nemusí byť vždy bezpečný. Ako to vnímate?
Aj dnes som na tréningu stretol niekoľko arogantných šoférov. Je to celkom smutné, že sa nedokážeme navzájom rešpektovať. Viackrát som hovoril, že je to naozaj o vzájomnom rešpekte. Šofér, ale aj cyklista sa chcú v zdraví dostať domov. Denne sedím na bicykli, ale aj v aute, kde strávim enormné množstvo kilometrov. Taktiež niekedy nadávam na cyklistov, keď sú arogantní a nevedia sa chovať, rovnako ako som nespokojný so šoférmi, keď napríklad predbiehajú veľmi blízko, nadávajú mi, alebo zapínajú ostrekovače. To je nepríjemné.
Lukáš Kubiš: Pandémiou som mohol len získať
Váš rast výsledkov prišiel hlavne po prestávke po prvej vlne pandémie. Čím si to vysvetľujete?
Keď celá pandémia začala, tak som pochopil, že s týmto môžem len získať. Uvedomil som si to, keď sa starším pretekárom nechcelo trénovať. Nemali cieľ. Nevedeli, kedy sa vrátia a čo vlastne bude nasledovať. Podobne to prežívali aj jazdci World Tour, s ktorými som sa rozprával. Nechcelo sa im. Ale ja som to zobral inak. Mne sa ľudia smiali, keď som trénoval za motorkou. Bol apríl alebo máj a všetko bolo zatvorené. A ja som ladil formu na neurčito, ale ladil som ju. Potom sa sezóna zo dňa na deň zapla, začali preteky a darilo sa mi vyhrávať. Neviem, či niektorí zaspali tie tri, štyri mesiace, počas ktorých som naplno a tvrdo trénoval. Ja som len získal.
V posledných rokoch preteky Okolo Slovenska naberajú na kvalite. Ako vnímate najväčšie slovenské preteky zvnútra?
Tento rok štartuje sedem World Tour tímov. Je to perfektne obsadené podujatie, za čo patrí obdiv a pochvala organizátorom. Minulý rok mi ušla domáca etapa, keď sme končili v Banskej Bystrici a odtrhli ma na poslednom brdku, mal som vymaľované. Takto mi ušlo celkové poradie a dobré umiestnenie v bielom drese [pre najlepšieho mladého jazdca]. Nebyť jedného kopčeka, mohol som byť na približne na 20. mieste. Ale cyklistika je taká, odrazil som sa z toho a verím, že tento ročník bude pre mňa lepší. Budeme bojovať.
Lukášovi Kubišovi ďakujeme za to, že si našiel čas a prajeme mu veľa šťastia na jeho vrcholoch sezóny.
