Víťazstvom v etape s dvoma prejazdmi cez Mont Ventoux Wout van Aert (:tjb:) ukázal, že z cyklistiky vie úplne všetko.
26-ročný Belgičan počas svojej kariéry žiaril na viacerých terénoch. Neustále – pomyselne i priamo – súperí so svojím odvekým rivalom Mathieu van der Poelom (Alpecin-Fenix) o to, na koho sa viac upriami pozornosť. V prvý týždeň Tour to bol Van der Poel a jeho emocionálne nosenie žltého dresu počas šiestich akčných dní.
Nie je náhoda, že holandsko-belgická dvojica má na konte rovnaký počet víťazstiev vo World Tour – 13. Kde je Mathieu, je aj Wout.
Zatiaľ čo Van der Poel je úplne najvšestrannejším jazdcom na poli cyklistikách disciplín (dominuje na klasikách na ceste, v cyklokrose a mieri za olympijskou medailou v MTB), jeho náprotivok Van Aert sa v zime taktiež úspešne venuje cyklokrosu a na ceste so svojím tímom Jumbo-Visma strieda úplne všetky špecializácie.
Prečo musíme za najvšestrannejšieho cestného cyklistu sveta označiť práve Van Aerta?
Wout van Aert ako šprintér
Do 11. etapy Tour de France mal Van Aert na konte tri etapové triumfy z Tour de France. V roku 2019 sa svetu predstavil ako víťaz veternej šprintérskej etapy v Albi, kde porazil okrem iných Eliu Vivianiho (ktorý v cieli neveriacky pozeral na Van Aerta), Petra Sagana či Sama Bennetta. Ďalšie dve triumfy na „Starej Dáme“ prišli vlani.
Elia Viviani's face when looking up to Wout van Aert 😂 #LeTour2019 #TourdeFrance pic.twitter.com/ILHlGl1qF5
— wimderon (@wimderon) July 15, 2019
V roku 2021 porazil na Wout van Aert na Tirreno-Adriatico v čistej rovinatej etape Caleba Ewana – stabilne najrýchlejšieho šprintéra posledných rokov.
Aj deň pred svojím víťazstvom na Mont Ventoux šprintoval – v 10. etape TdF 2021 bol druhý. Nestačil len na Marka Cavendisha.
So svojou výškou 190 centimetrov a váhou približne 75 kíl vie vyprodukovať veľkú silu, ktorou musí zmazať svoje manko čo sa týka aerodynamiky. V šprinte má oveľa vyšší odpor, ako nízki jazdci typu Ewan.
Wout van Aert ako klasikár
Strade Bianche, Gent – Wevelgem, Amstel Gold Race a Miláno – San Remo: to sú klasiky, ktoré dokázal Van Aert v posledných dvoch rokoch vyhrať. A aj keď samotné klasiky sa delia na viaceré kategórie, Belgičan vyniká takpovediac na všetkých.
Pritom niektorí jazdci sú vpredu len na kockových flámskych klasikách, niektorí len na kopcovitých, iní len na rýchlom San Reme.
Navyše Van Aert finišuje pravidelne v top 10 veľkých monumentov – druhý bol na Okolo Flámska, kde ho v epickom súboji porazil Van der Poel.
Do cieľa vie prísť v malej skupinke a vyhrať zo šprintu (Gent – Wevelgem a M-SR), ale vie aj zaútočiť sám a silným tempom prísť do cieľa (Strade Bianche). Nemusíme pripomínať, že vďaka cyklokrosu ovláda perfektnú techniku jazdy na kockách i na zjazde a môže sa rovnať asi len s Van der Poelom a Petrom Saganom.
Podľa štatistického portálu Fuoriclasse len Julian Alaphilippe a Wout van Aert dokázali vyhrať kockovú a kopcovitú klasiku, rovinatú a horskú etapu v posledných troch rokoch.
Wout van Aert ako časovkár
Sem-tam si Van der Poel a Van Aert odskočili na cestu už v predošlých rokoch. Jeden zaujímavý výsledok – víťazstvo v prológu na Okolo Belgicka 2016 – predznamenal ďalší smer, v ktorom Van Aert vynikal.
Individuálne časovky sú o maximálnom výkone a pri sledovaní cyklokrosových predstavení Van Aerta je jasné, že v hodinových intervaloch musí byť jedným z najlepších na svete. Na rozdiel od svojho extrémne výbušného a dynamického protivníka Van der Poela, Belgičan víťazí v cyklokrose po dlhom konštantnom tempe.
Aj to potvrdzuje v časovkách. Po prestupe do Jumbo-Visma v roku 2019 vylepšil Van Aert svoju aerodynamickú pozíciu a vyhral kvalitne obsadenú časovku na Critérium du Dauphiné 2019. Pravdepodobne by vyhral aj tú na Tour de France v roku 2019, nebyť veľmi ťažkého pádu, ktorý ohrozil jeho kariéru.
Po návrate zo zranenia obhájil belgický šampionát a na majstrovstvách sveta v Imole bral druhé miesto, keď nestačil len na fenomenálneho časovkára Filippa Gannu. Taliana neskôr porazil v boji proti chronometru na Tirreno-Adriatico 2021.
Wout van Aert ako vrchár
Víťazstvo v historicky prvej etape, v ktorej sa išlo cez Mont Ventoux, hovorí za všetko. V 11. pretekárskom dni sa nabralo najviac výškových metrov v 106. ročníku Tour.
Na stúpaní odpáral jedného z najnižších (a najľahších) vrchárov celého pelotónu – Kennyho Elissondea, predtým si poradil s Baukem Mollemom alebo Julianom Alaphilippom. Rodák z Herentals sa spoľahol na svoj špecifický štýl jazdy, ktorý komentátor Matt Stephens popísal ako „krásny a neprispôsobivý zároveň.“
Just look at the way Van Aert pedals. Such light fluidity.. It’s at once beautiful and incongruous. He has to be the most complete modern male bike racer. #TDF2021
— Matt Stephens (@RealStephens) July 7, 2021
Nevie zrýchliť ani reagovať na útoky. Van Aert vie ísť iba svoje tempo. Videli sme to aj na Prati di Tivo v kráľovskej etape Tirreno-Adriatico, keď ťahal celú skupinku vrchárov a skončil siedmy, aby napokon v celkom poradí nestačil len na Tadeja Pogačara.
Vrchárom bol aj vo svojej životnej sezóne 2020, keď dlho pracoval pre svojho lídra na Grand Tour Primoža Rogliča a zostával s ním aj do neskorých častí horských etáp. Celkovo bral 20. miesto, čím sa presúvame do ďalšej roly Van Aerta.
Wout van Aert ako domestik
Nebyť pádu Rogliča v tretej etape, Van Aerta by sme na Mont Ventoux videli na špici pelotónu, ako by udával tempo pre svojho slovinského kolegu.
Podobne ako iní veľkí, kompletní jazdci (Kwiatkowski, Thomas) aj Van Aert je svojimi športovými riaditeľmi využívaní na pomocnú činnosť. Ak treba, postaví sa na čelo balíka na rovinách a skorých častiach stúpaní, aby oslabil protivníkov a ich domestikov. Robil to počas Critérium du Dauphiné 2020 a neskôr i na samotnej Tour de France. Celý tím má dlhodobý cieľ vyhrať Tour, tak prečo by Rogličovi nemal pomôcť…
Van der Poel vládne na všetkých bicykloch, ale Van Aert mu vie konkurovať
Aj keď v článku sme sa bavili o univerzálnosti v cestnej cyklistike, musíme spomenúť, že Wout van Aert je trojnásobným majstrom sveta v cyklokrose.
Jeho rival Mathieu van der Poel má však štyri tituly majstra sveta a je asi aj o jedno percento v cyklokrose lepší. Holanďan je zároveň úplne najvšestrannejším cyklistom sveta, pretože bezkonkurenčne jazdí aj na ceste, CX i MTB.
Táto dvojica určite nájde konkurenciu pri 21-ročnom Britovi Tomovi Pidcockovi, ktorý má v podstate rovnaké ciele ako Van der Poel – MTB i CX. Zároveň však ukazoval talent na dlhých stúpaniach, takže teoreticky môže konkurovať na všetkých možných poliach. Na to si budeme musieť počkať.
Čo ďalej?
Van Aert otvoril každé dvere, len…na ktoré sa zamerať? Cyklistika je vysoko špecializovaný šport, kde sa stále nájdu excelentní jazdci, ktorí sa sústredia iba na jednu disciplínu. Spomínaní fenoméni dokážu byť najlepší na poli viacerých odvetví.
V teoretickej rovine môže Van Aert svoj potenciál využiť na výhru všetkých piatich monumentov. Miláno – San Remo už má a bolo by prekvapivé, ak by o pár rokov ukončil kariéru bez kockových klasík Okolo Flámska a Paríž – Roubaix. Štvrtý monument Liege – Bastogne – Liege je pre neho o niečo ťažší, ale krátke stúpania mu zatiaľ problém nerobia. Okolo Lombardie je vrchársky monument, kde je potrebná špecifická príprava, ale po predstavení na Mont Ventoux nie je mimo dosah.
Rovnako je jeho cieľom olympiáda v Tokiu, ktorá obsahuje strmé, ale kratšie stúpanie ako Mont Ventoux.
A ozývajú sa hlasy aj od budúcom víťazstve na Grand Tours. Van Aert je v dobe vydania článku na 13. mieste celkového poradia po tom, čo v brutálnych horských, upršaných etapách stratil viac ako polhodinu na Pogačara. Slabiny Van Aerta sú zatiaľ aj v regenerácii zo dňa na deň – len málokedy išiel úplne naplno dva dni za sebou a v oboch dňoch bol medzi najlepšími.
Musel by sa vyslovene pripravovať na dlhé kopce, ešte aj zredukovať svoju hmotnosť. To je veľmi náročná úloha, ale predovšetkým riskantná.
Lenže Van Aert, ako ukázal, vie prekvapiť aj tam, kde to naozaj nikto nečakal.
