Nedávno sme informovali, že slovenský talent Matúš Štoček prestupuje do českého tímu TopForex ATT Investments. Matúš si pre náš portál našiel čas a odpovedal nám na naše otázky.
Ako si sa dostal k cyklistike a kto bol tvojim vzorom?
Začínal som s lyžovaním, popri ktorom sme mali bicykel ako letnú prípravu. Zapáčilo sa mi to, a tak som si vyskúšal nejaké preteky, na ktorých sa mi celkom darilo. Začínal som na MTB pretekoch, na cestnom bicykli som začal pretekať asi až o rok neskôr. Nejakú chvíľu som sa pokúšal kombinovať lyže aj bajk, avšak následne padlo rozhodnutie, že sa budem venovať už len bicyklovaniu. Pri začiatkoch bol asi mojím najväčším vzorom Jaroslav Kulhavý. Jazdil horské bicykle a bol v tom celkom úspešný. A keďže to bol český jazdec, bol to dôkaz, že aj v našich bežných podmienkach sa človek dokáže vypracovať na dobrú úroveň.
Priblíž našim fanúšikom a povedz nám aký typ jazdca je Matúš Štoček(GC, klasikár, šprintér…)?
Som typ, ktorý dokáže „prežiť“ kopec, v ktorom odpadnú čistí šprintéri a následne zo skupiny zašpurtovať. Povedal by som, že táto charakteristika má asi najbližšie ku klasikárovi.
Keďže si nedávno prestúpil, povedz nám rozdiel medzi prístupom v Taliansku oproti Česku?
Keď som prišiel do Talianska, vedel som dokopy možno päť talianskych slov. Prvé tri mesiace boli naozaj ťažké a únavné, avšak spolujazdci mi dosť pomohli. Spočiatku mi prekladali a hovorili so mnou anglicky, neskôr som rozumel taliansky stále viac a viac, až mi na konci nerobilo žiadny problém diskutovať v tíme po taliansky. Aj keď som bol v tíme cudzinec, nezažil som, že by vedenie tímu robilo rozdiely medzi Talianmi a mnou. Až na nepodstatné drobnosti ma brali úplne rovnako ako ostatných. Samozrejme, v zahraničí vždy platí, že pre cudzinca je vždy náročnejšie vydobyť si miesto lídra. Ale ak máte dobrý kolektív – a to bol aj prípad nášho tímu – vždy som sa počas pretekov dokázal dohodnúť, keď som potreboval pomoc.
V českom TopForex ATT Investments som len krátko, avšak môžem už teraz povedať, že nevidím v prístupe žiadny rozdiel. V oboch tímoch sa cítim dobre, dostávam všetko, čo potrebujem a pokiaľ sa niekde vyskytne problém, tak sa jednoducho rieši. Ja som bol spokojný v Taliansku a som, respektíve verím, že aj ďalej budem, spokojný aj v Čechách.
Aké úspechy si najviac ceníš z pôsobenia v Beltrami a akú sú ciele v Topforexe?
Čo sa týka výsledkov v Beltrami, tak tie výsledky neboli úplne ideálne. Jednoznačne si cením všetky Top10 výsledky, ktoré sa mi podarili a takisto výsledky za slovenskú reprezentáciu. Napríklad na Okolo Slovenska sa mi podarilo dosiahnuť 11. miesto alebo ako prvoročiak na Okolo Slovenska som bol najlepší Slovák celkovo. Celkovo som mal lepšie výsledky, keď som šiel preteky za národný tím, ako keď som pretekal s talianskym tímom.
Tento rok sa chcem ukázať na každých pretekoch v čo najlepšom svetle, aby som mal ku koncu sezóny čo najlepšie možnosti na prípadný prestup vyššie.
Aké máš kariérne ciele? Čo by si chcel dosiahnuť v budúcnosti?
Mojim hlavným cieľom je dostať sa do World tour tímu. Je to logicky cieľ každého cyklistu, keďže ide o najvyššiu métu. World tour je najviac, kam sa môžete ako jazdec posunúť. Od tohto momentu sa potom odvíja všetko podstatné, ako napríklad dostať príležitosť ísť niektoré Grand Tour alebo slávne jarné klasiky. Oboje by som, samozrejme, v budúcnosti veľmi rád išiel. Mojím snom je zaradiť sa do niektorého World tour klubu a jazdiť preteky na najvyššej úrovni.
Aký je rozdiel medzi pretekmi nižšej kategórie a tými, kde sú už profesionálne tímy?
Rozdiel je určite v systéme pretekania. V nižšej kategórii sa chce každý ukázať, aby sa dostal do vyššej kategórie k profíkom. Vo vyššej kategórii ma každý zadelené úlohy a ide sa podľa nejakého systému. Je to celkovo pokojnejšie pretekanie. Mne jednoznačne viac vyhovujú preteky s profíkmi.
Rušia menšie preteky (San Juan, Challange Mallorca, Okolo Antalye), aký veľký dopad to má na kontinentálne tímy?
Keď sa zrušia preteky, tak je to problém pre všetkých a narušenie vopred nastaveného sezónneho programu. Kontinentálne tímy však majú oveľa väčší problém. Ak sa zruší niekoľko pretekov v rade, zrazu na tých zvyšných vzniká veľký pretlak tímov. Ak z desiatich pretekov v nejakom období zostanú v programe len tri, zrazu na ne chce ísť každý kontinentálny tím. Tieto tímy potrebujú, aby ich jazdcov bolo vidieť a aby pretekali. Avšak organizátorom sa hlásia aj prokontinentálne a World Tour tímy, ktoré sú pre organizátorov pochopiteľne väčším lákadlom. Takže sa môže sa stať, že pre kontinentálne tímy už neostane miesto, že sa nezmestia do limitu na počet štartujúcich. Toto vnímam ako najväčší problém posledného obdobia, ktoré ani pre cyklistiku nebolo ľahké. Verím, že v tomto roku sa pôjde čo najviac pretekov z kalendára.
