Írska cyklistika nemala v pelotóne nikdy veľký počet zástupcov, niektorí sa však dokázali zaradiť vo svojej dobe medzi absolútnu svetovú špičku. V 80. rokoch budil rešpekt Sean Kelly.
Detstvo vo farmárskej rodine
Sean Kelly sa narodil 24. mája 1956 v mestečku Carrick-on-Suir, kde sa jeho rodičia John a Nellie venovali farmárčeniu. Jeho občianske meno je John James Kelly, no neskôr začal používať meno Sean – írsku podobu mena John, aby sa predišlo zámienkam s otcom.
Školu v grófstve Waterford, ktorú navštevoval so starším bratom Joeom, opustil už ako 13-ročný. Zakríknutý chlapec sa vrátil na rodinnú farmu, aby pomáhal mame. Otca v tom čase trápili problémy so žalúdočnými vredmi.
Na bicykli začal jazdiť na popud brata – amatérskeho cyklistu. Svoje prvé lokálne preteky absolvoval ako 14-ročný, o dva roky neskôr sa stal juniorským majstrom Írska. V tom čase však ešte nesníval o kariére profesionála a zamestnal sa ako murár. Rýchlo pochopil, že ťažká manuálna práca asi nebude to pravé orechové a rozhodol sa upriamiť pozornosť na šport.
Suspendácia, ktorá ho stála olympiádu
Kelly sa postupne zlepšoval a na olympiáde 1976 mal spraviť prvýkrát dieru do sveta. Do Montrealu ho nepustila šesťmesačná suspendácia, ktorú dostal za štart na prípravných etapových pretekoch v Juhoafrickej republike. Spolu s krajanmi, bratmi Patom a Kieronom McQuaidovcami, sa na nich zúčastnil pod falošným menom, keďže platil medzinárodný zákaz pretekať na podujatiach v krajine vedúcej politiku apartheidu.
Alternatívnym programom boli preteky vo Veľkej Británii, Francúzku a Taliansku, ktoré neboli pod kuratelou Medzinárodnej cyklistickej únie. Írsky cyklista zbieral víťazstvá ako na bežiacom páse, čo mu zabezpečilo prvú profesionálnu zmluvu. Podpísal ju pred sezónou 1977 s tímom Flandria – Velda – Latina Assicurazioni.
Prvé profesionálne roky
Ako to už býva, vstup do profipelotónu nebol pre Íra jednoduchý. V prvej sezóne však dokázal zaujať etapovým prvenstvom na pretekoch Okolo Romandie. O rok neskôr debutoval v rámci Grand Tours, keď sa dostal do nominácie na Tour de France. Hoci bol primárne pomocníkom Belgičana Freddyho Maertensa, víťaza bodovacej súťaže, v rovinatej piatej etape sám zvíťazil, keď demonštroval svoju rýchlosť v špurte päťčlennej skupiny uniknuvších.
„V mojich časoch stačilo pred sezónou najazdiť 500 – 600 míľ, teraz by ste s takým najazdeným objemom neboli schopní držať krok. Na pretekoch by ste vydržali možno prvý deň,“ spomína na niekdajší voľnejší tréningový režim.
Pred sezónou 1979 sa Sean Kelly presunul do tímu Splendor – Euro Soap. Po prvom roku, ktorý nebol dvakrát úspešný, prišla skvelá sezóna 1980. Pri premiére na Vuelte ovládol čoraz komplexnejšie pôsobiaci jazdec päť etáp, dobyl bodovačku a celkovo skončil štvrtý. Na Tour, ktorá sa vtedy nachádzala v kalendári až za španielskym etapákom, pridal dva vavríny. Nasledujúci ročník TdF mu priniesol miestne etapové víťazstvo číslo štyri.
Sean Kelly vystúpil na výslnie
Výkonnostná explózia prišla v roku 1982. Írsky cyklista vyhral ťažkú horskú etapu na Tour de France, a hoci skončil až päťkrát v rovinatých dojazdoch druhý, získal vďaka svojej komplexnosti zelený dres. Okrem toho sa stal víťazom týždňového etapáku Paríž – Nice a na MS vo Veľkej Británii získal bronz – prvú medailu pre Írsko od striebra Shaya Elliotta v roku 1962.
Obdivuhodná kombinácia rýchlosti a schopnosti konkurovať aj najlepším vrchárom spravila z Íra v ďalších rokoch jedného z najúspešnejších borcov v pelotóne. V roku 1983 skončil na TdF celkovo siedmy, a hoci nevyhral žiadnu etapu, obhájil zelený dres. Na jeseň vyhral svoju prvú monumentálnu klasiku – Okolo Lombardska.
Bol to stále len začiatok senzačnej žatvy úspechov. V sezóne 1984 nenašiel Kelly premožiteľa na Paríž – Roubaix ani Liège – Bastogne – Liège. Nechýbalo veľa a mohol ovládnuť aj ďalšie dva monumenty, keď skončil druhý na Miláno – San Remo a Okolo Flámska. Na Tour vylepšil svoje maximum. Celkovo skončil piaty.
Záverečné kilometre Paríž – Roubaix 1984:
Zelené dresy, klasiky, triumf na Grand Tour
V druhej polovici 80. rokov nestrácali výkony írskeho fenoména lesk. Tour de France 1985 síce ukončil bez víťazstva v etape, zato so zeleným dresom a celkovým štvrtým miestom. Po druhý raz vyhral aj náročnú lombardskú klasiku. Aj sezóna 1986 bola v niečom nová. Vtedy 29-ročný cyklista dobyl z úniku trojčlennej skupiny prvýkrát Miláno – San Remo a na Vuelte zaknihoval tretím miestom svoje prvé pódium v rámci pretekov Grand Tours. Druhýkrát sa tešil na „pekle severu“ Paríž – Roubaix.
Sezóna 1987 bola veľkým sklamaním. Tri dni pred koncom Vuelty z nej musel ako líder odstúpiť pre bolestivý hnisavý opuch v oblasti kostrče. Z Tour de France sa zas porúčal predčasne pre prietrž väzov v ramene.
O rok neskôr sa na Vueltu vrátil vo veľkom štýle, aby dokončil, čo začal. V predposlednej etape, časovke, ktorú vyhral, vyzliekol zo žltého dresu dovtedajšieho lídra Španiela Anselma Fuerteho. Definitívne tak umlčal tých, ktorí pochybovali, či raz vyhrá niektorú Grand Tour. K najcennejšiemu dresu pridal aj ten z bodovačky.
Fragmenty z Vuelty 1988:
Na TdF 1989 vyhral štvrtý a poslednýkrát bodovaciu súťaž. Podobný úspech pre Írsko prišiel až v ročníku 2020 zásluhou Sama Bennetta. Druhýkrát v kariére bez víťazstva v etape. Na Liège – Bastogne – Liège si pripísal siedme víťazstvo v monumentálnej klasike a na MS vo francúzskom Chambéry zopakoval bronzový úspech spred siedmich rokov.
Posledné roky v pelotóne
Na Grand Tours už v 90. rokoch nedokázal Sean Kelly držať krok s najlepšími, no keď mal svoj deň, stále vedel mladších súperov zaskočiť na klasikách. Podarilo sa mu to na Okolo Lombardska 1990 a Miláno – San Remo 1992. Nesplnené tak zostali len dva jeho sny. Na zakliatom Flámsku skončil „len“ trikrát druhý, a tak sa nepridal k Belgičanom Eddymu Merckxovi, Rogerovi De Vlaeminckovi a Rikovi Van Looyovi – jediným trom víťazom všetkých monumentov. A takisto sa nedočkal zlata z MS.
Triumf na Miláno – San Remo 1992:
„Liège – Bastogne – Liège a Okolo Lombardska boli moje najobľúbenejšie klasiky, hoci úplne nevyhovovali môjmu štýlu jazdy. Takticky sú však veľmi jasné. Prebieha na nich eliminačný proces, až kým vpredu nezostanú iba favoriti,“ vraví s odstupom času. Úplne inak vidí Paríž – Roubaix a Okolo Flámska: „Sú to monumenty, no veľmi špinavé a drsné. Na Flámsku treba neustále bojovať. Musíte nastúpiť päť-, šesť-, osemkrát v stúpaniach, kým sa zbavíte súperov, ktorí sa neustále dokážu vrátiť späť. Na Paríž – Roubaix musíte byť vpredu na každom úseku pavé.“
S kariérou sa rozlúčil so Stephenom Rochom najslávnejší írsky cyklista na konci roka 1994. Spravil to symbolicky na Hamper race v rodnom Carrick-on-Suir. A ešte symbolickejšie víťazstvom, keď na cieľovej rovinke prešprintoval práve spomínaného Rocha v súboji domácich legiend.
Obdobie po kariére
Sean Kelly je dodnes mimoriadne populárny a činný. Pracuje ako cyklistický komentátor pre Eurosport, v Belgicku má vlastnú cyklistickú akadémiu. V roku 2006 dokonca založil prvý profesionálny írsky tím. Takisto má firmu zameranú na výrobu cyklistického oblečenia. Pravidelne sa zúčastňuje na dlhočizných charitatívnych túrach, čím podporuje organizáciu na podporu slabozrakých a nevidiacich.
V roku 2013 dostal na Dublin City University čestný doktorát z filozofie za prínos pre írsky šport. Dnes pomerne výrečný komentátor bol v časoch najväčšej slávy nočnou morou novinárov. „Spomedzi velikánov je pre žurnalistu najtvrdším orieškom. Zostáva uzavretý, utiahnutý,“ vravel o ňom novinár Robin Magowan.
Sean Kelly je od roku 1982 ženatý s Lindou Grantovou, s ktorou má dcéru Stacey. V roku 2013 vydal autobiografiu s názvom Hunger.
Sean Kelly ako expert Eurosportu na Tour de France 2013:
