Slávna Tour de France začala písať svoju históriu už v roku 1903 a spočiatku na nej vyhrávali len domáci pretekári. Ich hegemóniu však narušil už v edícii 1909 Francois Faber z Luxemburska.
Detstvo prežité vo Francúzsku
Francois Faber sa narodil 26. januára 1887 v dedinke Aulnay-sur-Iton v Normandii. Jeho mama Marie-Paule bola Francúzka, po otcovi Jeanovi-Francoisovi, rodákovi z Luxemburska, však získal luxemburské občianstvo. Francois vyrastal s rodičmi vo Francúzsku, a hoci mal luxemburský pas, sám sa považoval skôr za Francúza.
Venovať sa na prelome 19. a 20. storočia cyklistike profesionálne bolo komplikované. Každý začínal v inom civilnom zamestnaní, kým sa nevypracoval z amatéra na vrcholového športovca. Mladý Francois si vyskúšal prácu robotníka v prístave či sťahovača nábytku. Netrvalo to dlho.
Presun medzi profesionálov
Už v sezóne 1906 sa na predmestí Paríža v Colombes žijúci tínedžer stal profesionálnym cyklistom. Čo pri pohľade naňho pútalo pozornosť ako prvé boli úctyhodné fyzické parametre, ktoré by sa hodili k rôznym športovcom, nie však k cyklistovi. Faber meral 186 cm, no predovšetkým vážil 91 kg. Dnes, samozrejme, s takouto postavou žiaden cyklista nemá šancu na úspech.
Obor z Colombes, ako ho prezývali, začínal v tíme Labor, za ktorý debutoval v roku 1906 na Tour de France. Náročné preteky nedokončil. Prvú mimoriadne úspešnú sezónu zaznamenal až po prestupe do celku Peugeot v sezóne 1908. Na Tour de France skončil celkovo druhý a vyhral štyri etapy. V novembri ovládol aj Okolo Lombardie – dnes jednu z piatich monumentálnych klasík. Druhému v poradí Luigimu Gannovi z Talianska nadelil 15 minút!
Životná sezóna ozdobená triumfom na Tour de France
Hoci si luxemburský cyklista spravil skvelé meno už v roku 1908 v Peugeote, v ďalšej sezóne po presune do Alcyonu svoje výkony posunul ešte o úroveň vyššie. Povyhrával klasiky Paríž – Tours, Paríž – Brusel a Sedan – Brusel, no predovšetkým dokázal svoju formu načasovať smerom k Tour de France, ktorá bola až do roku 1909 jedinou jazdenou Grand Tour.
V druhej až šiestej etape si pripísal Francois Faber bezprecedentných päť víťazstiev za sebou, čo dodnes nik nezopakoval. Neskôr bol prvý aj v desiatej etape. Vyhral všetky štyri horské etapy, dvakrát sa tešil na rovine. V pelotóne sa stretol s nevlastným bratom Ernestom Paulom, ktorý pre zmenu dobyl siedmu etapu.
Vzhľadom na počasie, keď neustále pršalo, v horách snežilo a mrzlo, je ročník 1909 považovaný za najťažší v histórii. Najpamätnejší triumf zaznamenal Luxemburčan vo štvrtej etape. V stúpaní na Col de Porte ho dvakrát silný vietor sfúkol z bicykla, zrazil ho kôň a do cieľa v Lyone prišiel po vlastných nohách, lebo sa mu roztrhla reťaz.
Nečudo, že mal toho po 14-etapových pretekoch po krk. „Viem o malebnom mieste na rybárčenie pri Sense. Od zajtra budem tam. Do septembra ma neuvidíte,“ povedal riaditeľovi pretekov Alphonsemu Steinésovi 1. augusta po dokončení poslednej etapy, keď ho svet oslavoval ako prvého „nefrancúzskeho“ šampióna Tour. „Je to Boh, ktorý zosadol z neba na bicykel,“ vravel o ňom jeho manažér.
„Už po lanskej Tour som nepochyboval o jeho obrovských možnostiach. Keď bol mladší, chýbalo mu sebavedomie a jeho jediným snom bolo udržať sa na chvoste skupiny favoritov. Občas sa zastavil v bare, aby si dal sendvič a počkal na kolegov, s ktorými dokončí etapu, lebo nerád jazdil sám,“ vravel o ňom Francúz Lucien Petit-Breton, víťaz Tour de France 1907 a 1908, v roku 1910.
Ďalšie pokusy na Tour
V roku 1910 to mal Faber na Tour opäť rozbehnuté na víťazstvo. Ešte po 12. z 15 etáp bol na čele, ale už od siedmej ho sužovali bolesti spôsobené pádom v Pyrenejách, ktorý spôsobila zrážka so psom. Napokon skončil druhý. Na obľúbenej Tour vyhral po dve etapy aj v ročníkoch 1911, 1913 a 1914. Celkovo však už nikdy neskončil lepšie ako piaty. S 19 etapovými vavrínmi je dodnes siedmy v historickej tabuľke.
V posledných rokoch pred prvou svetovou vojnou sa mu podarilo splniť si aspoň ďalší veľký sen – dobyť ikonickú jednorazovku Paríž – Roubaix. Dokázal to v edícii 1913, keď na velodróme v Roubaix dominoval v záverečnom špurte sedemčlennej skupiny.
Keď sa v Európe rozhoreli plamene prvej svetovej vojny, Francois Faber mal stále len 27 rokov a určite veril, že sa ešte na Tour de France vráti. A možno nielen to. Lákadlom mohlo byť odjazdiť aspoň raz i Giro d’Italia, ktoré vzniklo v roku 1909 a postupne naberalo na prestíži.
Fotomedailón Francoisa Fabera:
Predčasná smrť
Vojna neukončila len jednu veľkolepú kariéru, ale aj jeden mladý život. Francois Faber narukoval ako člen francúzskej cudzineckej légie. Smrť si ho našla 9. mája 1915 v bitke pri Artoise. Známe sú dve verzie toho, čo sa stalo. Jedna hovorí, že dostal v ten deň telegram so správou, že jeho manželka porodila, nadšene vyskočil zo zákopu a zasiahla ho guľka zo zbrane nemeckého vojaka.
Pravdepodobnejšia verzia je tá, že bol zastrelený, keď sa snažil odniesť zraneného kamaráta z bojového poľa. V tejto bitke stratil Faberov peší pluk pozostávajúci z 2900 vojakov takmer 2000. Posmrtne bol ocenený Vojenskou medailou.
Odkaz cyklistu a vojaka veľkého nielen vzrastom, ale i výkonmi, žije dodnes. V Luxembursku sa jazdili na jeho počesť v rokoch 1918 – 2015 preteky Grand-Prix Francois Faber. Na Francúzskom národnom vojenskom cintoríne pri kostole Notre Damme de Lorette neďaleko Arrasu má pamätnú tabuľu, 28. marca 2015 mu bola odhalené nová pamätná tabuľa v Mont-Saint-Éloi – neďaleko miesta, kde zahynul. O jej osadenie sa postarali jeho vnuk Jacques Pallut a starosta obce Jean-Pierre Baviére. Jeho meno nesú i viaceré ulice.
Video so zábermi z vojny, pamätné tabule:
