Svet cyklistiky pozná mnoho víťazov Grand Tours i majstrov sveta, no len málokto dokázal zabodovať na viacerých vrcholoch v jednej sezóne. Najvýnimočnejší je v tomto smere Ír Stephen Roche.
Cyklistická rodina a amatérske skúsenosti
Stephen Roche sa narodil 28. novembra 1959 v írskom Dundrume, ktorý je dnes súčasťou metropoly Dublin, ako prvý z dvoch synov Larryho a Bunny Rocheovcov. Jeho brat Laurence išiel neskôr v bratových šľapajách, zatiaľ čo ich sestra Maria sa vydala za britského cyklistu Neila Martina (dostaneme sa k tomu ešte na konci).
Ale späť k Stephenovi. Ten sa vyučil za strojníka a spočiatku jazdil za írsky amatérsky celok Orwell Wheelers. Konkurenciu nemal doma príliš veľkú, rýchlo sa zaradil medzi národnú elitu a cestoval aj na olympiádu do Moskvy 1980, kde skončil aj pre problémy s kolenom až 45. Štartoval však pod olympijskou vlajkou, keďže Írsko patrilo krajiny bojkotujúce olympiádu v Sovietskom zväze.
Po olympiáde výsledkovo explodoval. V drese francúzskeho amatérskeho tímu Athletic Club de Boulogne-Billancourt zbieral víťazstvá ako na bežiacom páse. To mu pomohlo podpísať pred sezónou 1981 zmluvu s profesionálnym celkom Peugeot-Esso-Michelin.
Úvodné profesionálne roky ukazujúce veľký potenciál
Medzi „profíkov“ zapadol mladý Ír veľmi dobre. Stal sa historicky prvým a dodnes jediným cyklistom, ktorý v prvej profesionálnej sezóne dobyl Paríž – Nice. Na ďalšie veľké úspechy si však musel počkať. V roku 1983 ovládol viacero kratších „etapákov“, debutoval na Grand Tours (13. miesto na Tour de France) a získal bronzovú medailu na MS vo švajčiarskom Altenrheine.
V podobnom duchu sa niesla až ďalšia sezóna, kým sa konečne dočkal skutočnej slávy na Tour de France 1985. Vyhral krátku horskú etapu s označením 18a. Celkovo skončil na bronzovom stupienku, keď stratil na víťazného Francúza Bernarda Hinaulta štyri a pol minúty. Razom z neho bol ašpirant na víťazstvá v trojtýždňových pretekoch.
Bohužiaľ, rok 1986 mu totálne zruinovalo zranenie pravého kolena z pretekov vo Francúzsku. Hoci sa snažil bojovať sám so sebou, nešlo to. Giro d’Italia, svoje premiérové, nedokončil, na Tour skončil na chvoste piatej desiatky. „Bol to vstup do temného tunela bolesti,“ opisoval martýrium na francúzskych cestách.
Senzácia à la Merckx v sezóne 1987
S Rocheom, sužovaným problémami, sa pomaly prestávalo počítať. Predsa len, na konte mal len jedno pódiové umiestnenie na Grand Tours a z talentovaného mladíka sa pomaly stával cyklista v najlepších rokoch s priemernými výsledkami. Na jar však vyslal do sveta jasný signál, že je späť v najlepšej forme. Vyhral Tour de Romandie, etapu na Paríž – Nice a bol kúsok od triumfu v monumentálnej klasike Liége – Bastogne – Liége. Skončil druhý a banoval, že nebyť taktických chýb, zvíťazil by.
Dojazd Liége – Bastogne – Liége:
Sen si splnil na Gire. Vyhral obe individuálne časovky, v drese Carrera Jeans-Vagabond aj tímovú a napokon sa stal prvým víťazom pretekov mimo kontinentálnej Európy. Nezaobišlo sa to bez kontroverzií. V ťažkej 15. etape sa vzoprel tímovým rozkazom a zaútočil na ružový dres, ktorý bol v moci jeho tímového kolegu a obhajcu prvenstva Roberta Visentiniho. Úspešne, napokon ho doviezol až do cieľa, a hoci sa stal doma hrdinom, v Taliansku bol za zradcu.
Po fyzicky i mentálne vyčerpávajúcom Gire išiel skúsiť šťastie aj na svoju obľúbenejšiu Tour. Tá mala brutálnych 25 etáp, jediný voľný deň. Chýbal jasný favorit a Roche bojoval deň čo deň ako lev. V 21. etape mu išlo doslova o život. V snahe eliminovať stratu na najväčšieho rivala Pedra Delgada zo Španielska zo seba vydal všetko, v cieli skolaboval a museli mu podať kyslík. Cieľ však splnil a minimálne manko zmazal vo svojej dominantnej disciplíne – časovke.
Záverečné stúpanie 21. etapy a oživovanie Rochea:
Napokon zvíťazil na TdF o 40 sekúnd, čo bol vtedy druhý najmenší rozostup, stal sa piatym mužom histórie, ktorý vyhral kombináciu Giro+Tour v jednej sezóne (dnes ich je sedem, pozn. red.). Je tiež jediným írskym víťazom Tour.
Stephen Roche zavŕšil rok snov na MS v rakúskom Villachu. Mal pracovať pre Seana Kellyho, ten bol však v závere strnulý, zdalo sa, že na šprint malej skupiny nemá dosť síl, a tak atakoval jeho pomocník. Na prekvapenie všetkých úspešne! Stal sa len druhým mužom histórie, po Belgičanovi Eddym Merckxovi (1974), ktorý dosiahol tzv. Triple Crown of Cycling (víťazstvá na dvoch Grand Tours a MS).
Záver MS 1987:
Po životnej sezóne zranenia a ústup
Už začiatkom roka 1988 sa opäť ozvalo pravé koleno a tentoraz problémy neustupovali. Rocheove obdobia bez zdravotných problémov boli krátke, tréning komplikovaný. Od roku 1988 do 1993, keď dal cyklistike zbohom, to skúsil iba na ôsmich Grand Tours. Šesť z nich dokončil. Najlepšie skončil trikrát na deviatom mieste (Giro d’Italia 1989, Tour de France 1992 – kde ovládol dokonca jednu etapu, Giro d’Italia 1993). V roku 1991 sa stretol na TdF jedinýkrát v pelotóne s bratom Laurencom.
Pri svojej francúzskej rozlúčke už bol len domestikom Taliana Claudia Chiappucciho. Vtedy ho zrovna nesužovalo primárne koleno, ale boľavý chrbát. Ako sám povedal, na TdF išiel „už len pre zábavu“.
Obdobie po kariére
V roku 2000 ho profesor Francesco Conconi obvinil z využívania erythropoetinu (EPO), čo je krvný doping. Už o desať rokov skôr sa správy o možnom o dopingu Rochea objavili v knihe Rough Ride, ktorú napísal bývalý cyklista Paul Kimmage. Súd vyniesol rozsudok, že EPO užil v poslednej sezóne, no všetko už bolo premlčané. „Nikdy som nebral drogy podporujúce výkon. Zakázané ani povolené. Počas kariéry som podstúpil stovky testov a všetky boli negatívne. Navyše, ide o zistenia z rokov 1992 či 1993 a nemajú nič spoločné s rokom 1987,“ vraví bývalý írsky cyklista.
K cyklistike má stále veľmi blízko. S bývalou manželkou Lydiou má štyri deti, pričom syn Nicholas je úspešným cyklistom a tomuto športu sa venuje aj ďalší syn Alexis. Ďalší popredný írsky cyklista súčasnosti Dan Martin je zas jeho synovec. Okrem toho sa angažuje v usporiadaní táborov na Malorke a spolukomentuje pre Eurosport. „Je to ťažké a kruté povolanie, ale moja láska k bicyklu je stále rovnaká. Som si istý, že dlho potom, čo skončím, ešte budem jazdiť,“ vravel v závere kariéry a jeho slová platia do bodky.
Pred ôsmimi rokmi mu vyšla autobiografická kniha Born to Ride. Od roku 1988 sa konajú pod názvom Stephen Roche Grand Prix najprestížnejšie jednorazové preteky v Írsku.
