Čo spravíte, ak vám niekto ponúkne možnosť stať sa testovacím jazdcom bicykla, na ktorom jazdí samotná špička World Tour? Pravdepodobne nezaváhate ani na sekundu. Nie každý deň totiž prichádza príležitosť sadnúť si na bicykel v cene nového auta.
Osobne nemám s testovaním bicyklov dlhoročné skúsenosti a môj vozový park pozostáva už päť rokov z hliníkového Specializedu. A pre pobavenie, na starej 8-rýchlostnej sade Shimano Sora. Voľným prekladom, ťažká stará škola. Zacvaknutím tretier do pedálov nového Treku som sa presunul z doby železnej do 21. storočia. Cestovanie v čase sa zdá byť v tú chvíľu reálne.
Už na prvý pohľad mi je jasné, že sadám do sedla rakety. Model Madone SLR Disc pre rok 2019 je absolútna špička v segmente cestných „aero“ bicyklov. Odhliadnuc od všetkých detailov a vychytáviek, je prechod z môjho bicykla s viac pohodlnou geometriou, priamo na aerodynamickú beštiu spestrený o ďalšie tri prvky. A práve tie považujem za to najzaujímavejšie z testovacieho dňa. Karbónový rám s funkciou IsoSpeed, elektronické radenie a kotúčové brzdy.
Nie je karbón ako karbón
Prechod z dôb dávno minulých do 21. storočia začína už po pár šliapnutiach do pedálov a prežehlení prvej nerovnosti na ceste. Počujem jemné prasknutie a v tom okamihu ostávam trochu nesvoj. Kým na hliníkovom ráme by tento zvuk neveštil nič dobré, s funkciou IsoSpeed môžete ostať pokojný. Veľmi zjednodušene povedané, ide o pruženie puzdra, do ktorého je vložená sedlovka. Puzdro sedlovky je zošrobované o hornú rámová časť a tým pádom je umožnený jeho flexibilný pohyb. Netreba si to však mýliť s odpruženou vidlicou. IsoSpeed nerobí z cestného bicykla automaticky gyroskopické kreslo. Na nerovných cestách vás však vytrasie o niečo menej.
Elektronické radenie je hudbou budúcnosti
Voči elektronickému radeniu som mal zo spomínaných „fičúrok“ azda najväčšie predsudky. Pravdupovediac, vlastne neviem prečo. Možno mám stále v hlave priebeh jarných klasík, kde sa sem-tam stalo, že jazdcom prestala elektrika radiť a z dobre rozbehnutých pretekov sa zrodil bezvýznamný výsledok. Aj vývoj elektronického radenia ide dopredu a vývojári sa nepochybne snažia odstrániť jeho detské choroby. Môj prvý dojem? Cvak, cvak, cvak. S radosťou počúvam, ako si prehadzovačka a prešmykač hrajú do nôty s mojimi pokynmi na pákach. Počas takmer 100-kilometrovej jazdy reagovalo radenie Dura-Ace 9150 Di2 presne ako švajčiarske hodinky, ale 5 kilometrov od domu odrazu prestalo fungovať a k večeri som docupital na najľahšom prevode. Týmto nechcem nikoho odrádzať od zaobstarania si tejto sady, ale asi treba pravidelnejšie venovať zvýšenú pozornosť káblovým zakončeniam, bez ktorých radenie nerozhýbete. Alebo som mal naozaj iba smolu. Ťažko zovšeobecňovať poruchovosť po jednom dni. Ale asi aj vo World Tour zrejme majú dôvody, prečo na kockové klasiky zatiaľ stále preferujú manuálne radenie.
Kotúčové brzdy – budúcnosť je dnes
To je už iná pesnička. Aj keď aj pri nich musím spomenúť, že po ich čerstvom zavedení na cestné bicykle, som nimi pred pár rokmi pohŕdal. Antipatiu navyše vygradovali teórie o zraneniach v profesionálnom pelotóne, ktoré mali mať na svedomí práve ostré hrany kotúčov. Tak či onak, nie je nad osobnú skúsenosť. Po nej môžem povedať, že kotúče jednoznačne áno. S hydraulickými brzdami od Shimana sme sa expresne rýchlo skamarátili. Aby ste ocenili ich službu, nemusíte jazdiť ani do Álp a blázniť na povestných kilometre dlhých zjazdoch. Mne k tomu stačili potulky bratislavskými Karpatami a konkrétne zjazd po rozbitej Peknej ceste z Bieleho kríža. V úzkych a výtlkmi posiatych úsekoch som sa cítil nadmieru komfortne a mohol som ísť na brzdy oveľa neskôr ako pri ráfikovom prevedení. Lepšiu reakciu bŕzd som ocenil aj v mestskej premávke, v ktorej musíte rozmýšľať nad ťahmi všetkých naokolo. Pri budúcej kúpe cestného bicykla budú pre mňa kotúčové brzdy určite jednou z hlavných priorít.
S Project ONE vyčnievate z davu
Pokiaľ vás nudia bežne dostupné farebné kombinácie, americký výrobca Trek ponúka svojim zákazníkom službu, vďaka ktorej môžu jazdiť doslova na unikátoch. Dizajnéri a lakovníci z centrály vo Wisconsine sú schopní premeniť váš bicykel na šperk na dvoch kolesách. Či už zvolíte zlatý chróm, perleťový lak, plamene alebo jednorožca, fantázii sa s Project ONE medze nekladú. Samozrejme, ide o doplnkovú službu, ktorá dáva korunu majstrovskému dielu bicyklov ten najvyššej kategórie. Tento typ špásu už nie je lacná záležitosť, ale ak už človek investuje do bicykla tisíce, prečo z neho nespraviť veľdielo.
Veľa muziky za veľa peňazí
V úvode som spomenul, že cena za konkrétny model, ktorý som mal k dispozícii, má veľmi blízko k cene nového auta. Nie je tajomstvom, že bicykle tejto najvyššej kategórie, dosahujú astronomické sumy. Koľko to teda stojí? 12 000 Eur. Ruku na srdce, nie je to suma, ktorú je bežný smrteľník ochotný vraziť do bicykla. Drahá hračka, investícia pre tých, ktorí nevedia čo s peniazmi, nazvite si to ako chcete. Osobne som tipoval o pár tisícok menšie číslo, ale za vyčnievanie z davu sa platí. A nie málo.
Trek však ponúka svoje modely bicyklov aj v skromnejšej výbave, ktoré však zaručene naplnia vaše očakávania. Ak plánujete kúpu nového bicykla a poškuľujete po značke Trek, skúste zamieriť do bratislavskej predajne Bajkula. Práve tam sa dajú otestovať budúcoročné modely cestných, gravel a horských bicyklov z dielne Treku. V spolupráci s ochotným personálom si z pestrej ponuky ešte stále horúcich noviniek určite vyberiete.
Foto: facebook.com/TrekBicycle
